<?xml version="1.0" encoding="windows-1250"?>
<?xml-stylesheet href="http://www.obroda.sk/blog/styles/rss.css" type="text/css"?>
<rdf:RDF 
  xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#" 
  xmlns="http://my.netscape.com/rdf/simple/0.9/"
>

 <channel>
  <title>Matišák</title>
  <link>http://matisak.blog.obroda.sk/</link>
  <description></description>
 </channel>
    <item>
   <title>Vyhrá Petraeus po Iraku Afganistan?</title>
   <description>Zvládol to v Iraku, na rade je Afganistan. Americký generál David 
Petraeus ide do druhej vojny. Na čele amerických jednotiek a vojsk NATO v
 Afganistane nahradí Stanleyho McChrystala. Jeho rezignáciu prijal 
americký prezident Barack Obama. Musí ho ešte schváliť Senát.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;McChrystalovi zlomil väz článok v magazíne Rolling Stone, v ktorom on a 
jeho ľudia kritizovali vládnych činiteľov a ich prístup k Afganistanu. 
Generál totiž minulý rok odporučil Obamovi, že na výhru nad Talibanom je
 potrebné zvýšiť počet vojakov v krajine. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Proti tejto stratégii však v Bielom dome existovala opozícia, keď ju 
odmietal aj viceprezident Joe Biden. Obama však po niekoľkých mesiacoch 
predsa len ohlásil vyslanie ďalších vojakov. Zároveň však povedal, že od
 leta 2011 by sa mali Američania začať sťahovať.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Myslím, že Obama chcel odvolaním McChrystala uplatniť svoju autoritu 
nad armádou. Petraeus bude pokračovať v práci svojho predchodcu i tom, 
že sa bude snažiť spájať vojenské a civilné prvky. Okrem toho velitelia 
na nižších stupňoch zodpovední za protipovstaleckú stratégiu zostávajú 
na svojich miestach,“ uviedol &lt;a href=&quot;http://www.sipa.columbia.edu/academics/directory/al2866-fac.html&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Austin Long&lt;/a&gt; z Kolumbijskej 
univerzity. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Generál McChrystal chápal situáciu v Afganistane asi najlepšie zo 
všetkých ľudí, ktorí sa ňou v USA zaoberajú. Sme uprostred operácie, 
ktorú vytváral. Jeho odchod je teda nepríjemný bez ohľadu na to, či si 
myslíme, že Obama urobil správne alebo nesprávne rozhodnutie. Petreaus 
bol však priamym McChrystalovým nadriadeným, takže zachová kontinuitu,“ 
povedal mi aj &lt;a href=&quot;http://world.unomaha.edu/files/File/TEGbio.pdf&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Thomas Gouttierre&lt;/a&gt;, riaditeľ Centra afganských 
štúdií.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Petraeus v roku 2007 presadil zvýšenie počtu jednotiek v Iraku, keď 
nikto neveril, že situácia sa tam dá ešte zlepšiť. V tom čase ho 
kritizoval aj súčasný prezident Obama, mal však plnú podporu vtedajšieho
 šéfa Bieleho domu Georgea Busha. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Do Afganistanu Petraeus odchádza v odlišnej pozícii. &amp;quot;Je jasné, že 
nevládne zhoda v tom, ako postupovať. Vyplýva to aj z článku, ktorý 
uverejnil magazín Rolling Stone,“ pripomína Gouttierre, ktorý sa len 
pred niekoľkými dňami vrátil z Afganistanu. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Jún je podľa televízie CNN od roku 2001 najhorším mesiacom pre koaličné 
jednotky v krajine. Zahynulo tam už 80 vojakov. Vojna je v Spojených 
štátoch a na Západe čoraz nepopulárnejšia. Silnejú hlasy, že sa nedá 
vyhrať a je potrebné nájsť spôsob, ako z Afganistanu čo najrýchlejšie 
odísť.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 25. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/25/vyhra_petraeus_po_iraku_afganistan</link>
      <pubDate>Fri, 25 Jun 2010 11:09:39 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Aun Shan Su Ťij stále oslavuje vo väzení junty</title>
   <description>Ďalšie narodeniny, ďalší rok vo väzení. Držiteľka Nobelovej ceny za mier
 Aun Shan Su Ťij sa dnes dožíva 65 rokov. Barmská junta ju však stále 
drží pod zámkou. Nič na tom nemenia prosby, hrozby ani sankcie sveta. Za
 posledné dve dekády strávila Aun Shan Su Ťij v domácom väzení takmer 15
 rokov.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Bude to teda opäť oslava bez oslávenca. Stúpenci Národnej ligy za 
demokraciu však vysadia v Barme 20–tisíc stromov. Takto si pripomenú 
narodeniny Aun Shan Su Ťij. „Ona je náš vzor. Stále v ňu veríme. Nielen 
na narodeniny sa modlíme za jej prepustenie,“ povedal pre agentúru AFP 
aktivista Min Zo A.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Barmskí disidenti pripravili po celom svete akcie na podporu Aun Shan 
Su Ťij. O okamžité prepustenie jej i ďalších 2 100 politických väzňov 
junty požiadal britský minister zahraničných vecí William Hague.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;„Je globálny symbol morálnej odvahy, ktorá čelí útlaku,“ povedal o Aun 
Shan Su Ťij bývalý americký prezident Jimmy Carter. Je členom Rady 
starších, ktorú založil Nelson Mandela. Tvoria ju viacerí známi bývalí 
politici. Jubileum barmskej disidentky si pripomenuli aj spoločnou 
fotografiou, na ktorej pre ňu nechali prázdne kreslo.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Aun Shan Su Ťij sa narodila 19. júna 1945. Je dcéra barmského bojovníka
 za nezávislosť Auch Shana. Politicky sa začala angažovať v roku 1988 
počas protestov proti vtedajšiemu režimu. Dostala sa do domáceho 
väzenia, ale v roku 1990 vyhrala so svojou Národnou ligou za demokraciu 
voľby. Junta však výsledky neuznala a Aun Shan Su Ťij ďalej zadržiavala.
 Mohla odísť z Barmy, ale režim by jej už nedovolil vrátiť sa späť. V 
roku 1991 jej udelili Nobelovu cenu za mier. Diktatúra zabránila Aun 
Shan Su Ťij stretávať sa s deťmi a manželom, britským akademikom 
Michaelom Arisom. Ten v roku 1999 zomrel bez toho, aby mohol vidieť 
svoju manželku.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Barmská disidentka sa stala celosvetovým symbol boja za demokraciu. 
Malá útla žena, ktorá čelí vojenskému režimu. Hovorí sa, že vodca junty 
Than Šwe zakázal v jeho prítomnosti vyslovovať meno Aun Shan Su Ťij. 
Podľa niektorých expertov však existuje malá šanca, že by svoje 66. 
narodeniny na budúci rok oslávila ako slobodná.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;„Than Šwe vyhlásil voľby, ktoré sa majú konať tohto roku. Hoci 
diktatúra tvrdí, že pred hlasovaním prepustí politických väzňov, 
pochybujem, že sa to bude týkať Aun Shan Su Ťij,“ povedal mi expert na juhovýchodnú Áziu &lt;a target=&quot;_blank&quot; href=&quot;http://www2.surrey.ac.uk/politics/people/jason_abbott/&quot;&gt;Jason Abbott&lt;/a&gt;. „Vládu, ktorá môže vzniknúť po
 voľbách, bude naďalej v podstate riadiť junta. Zrušením domáceho 
väzenia pre Aun Shan Su Ťij, by sa mohol kabinet pokúsiť získať 
legitimitu prd svetom,“ myslí si odborník z univerzity v Surrey.
&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;b&gt;Aun Shan Su Ťij&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;ul&gt;&lt;li&gt;narodila sa 19. júna 1945&lt;/li&gt;&lt;li&gt;v roku 1990 vyhrala so svojou Národnou ligou za demokraciu voľby v Barme&lt;/li&gt;&lt;li&gt;v roku 1991 získala Nobelovu cenu za mier&lt;/li&gt;&lt;li&gt;za dve posledné dekády strávila v domácom väzení takmer 15 rokov&lt;/li&gt;&lt;li&gt;má dvoch synov, manžel jej zomrel v roku 1999&lt;/li&gt;&lt;/ul&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 19. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/19/aun_shan_su_tij_stale_oslavuje_vo_vazeni_junty</link>
      <pubDate>Sat, 19 Jun 2010 11:04:45 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Najbohatší chcú rozdať majetok chudobným</title>
   <description>Bohatým brať a chudobným dávať? Heslo Jánošíka či Robina Hooda si
privlastnili miliardári Bill Gates a Warren Buffett. Vyzvali bohatých
Američanov, aby počas svojho života či v závete odkázali polovicu
svojho majetku na dobročinné účely.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Zakladateľ Microsoftu Gates a
investičný mág Buffett sú podľa posledného rebríčka magazínu Forbes
druhým a tretím najbohatším človekom na svete. Spolu majú sto miliárd
dolárov.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Výzva už má aj viacerých nasledovníkov. Poisťovací magnát Eli Broad a
jeho manželka Edythe sa zaviazali, že ešte pred smrťou darujú 75
percent svojho majetku, ktorý sa odhaduje na 5,2 miliardy dolárov. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;„Súhlasíme s múdrosťou, že ak človek zomrie bohatý, zomrie s hanbou.
Rovnako veríme v to, že keď dávate počas života, viete, kde to ide,“
cituje agentúra Reuters pár miliardárov. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Buffett a Gates založili internetovú stránku &lt;a href=&quot;http://givingpledge.org/SplashPage&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;www.givingpledge.org&lt;/a&gt;
(prísľub). Na nej by mali bohatí Američania zverejňovať, akú sumu sa
rozhodli venovať na filantropiu a prečo to urobili. Zatiaľ je výzva
určená len obyvateľom USA, ale jej autori veria, že bude mať
celosvetový ohlas. Ak by ju počúvli len americkí miliardári, mohlo by
sa vyzbierať až 600 miliárd dolárov. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Samotný Gates už dal na svoju nadáciu, ktorú vedie s manželkou
Melindou, a ďalšie projekty 28 miliárd dolárov. Buff ett zase hovorí,
že nikdy nebol šťastnejší, ako keď sa v roku 2006 rozhodol postupne
rozdať na dobročinné účely až 99 percent svojho majetku. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;„Mohlo by to mať dobrý vplyv na charitatívne aktivity bohatých
Američanov. Je pravdepodobné, že sa viacerí ľudia pridajú a darujú
veľké peniaze. Hovoríme tomu vodcovský efekt,“ myslí si &lt;a href=&quot;http://www.wiepking.com/&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Pamala
Wiepkingová&lt;/a&gt; zo Slobodnej univerzity v Amsterdame. „Hovoriť však o
polovici majetku môže mať aj opačný efekt. V prípade, že niekto nechce
dať tak veľa, môže sa rozhodnúť, že nedá vôbec nič. Bude si myslieť, že
keď rozdá menej ako 50 percent, budú ho pokladať za lakomého,“ povedala mi odborníčka na filantropiu.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;„Celá kampaň nastoľuje i otázku
týkajúcu sa podoby globálneho kapitalistického ekonomického systému,“
uviedol expert na politický aktivizmus &lt;a href=&quot;http://www.bris.ac.uk/politics/people/getDetails2/index_html?id=165935&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Nathan Farrell&lt;/a&gt; z Bristolskej
univerzity. „Boli by potrebné takéto výzvy, ak by bolo rozdeľovane
bohatstva postavené na spravodlivejších princípoch?“ pýta sa Farrell.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 18. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/18/najbohatsi_chcu_rozdat_majetok_chudobnym</link>
      <pubDate>Fri, 18 Jun 2010 13:44:36 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Zarobí Afganistan na svojom bohatstve?</title>
   <description>Požehnanie či prekliatie? Informácia o nerastnom bohatstve Afganistanu
vo výške bilión dolárov priviedla denník New York Times k zaujímavému
prepočtu. Ak by sa zisk presne rozdelil medzi 29 miliónov Afgancov,
každý by získal 34 482 dolárov a 76 centov. Hrubý domáci produkt na
obyvateľa je momentálne podľa odhadov okolo 800 dolárov (660 eur).&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Afganistanom však zmieta vojna a krajina nemá takmer žiadne možnosti,
ako v dohľadnom čase začať ťažbu surovín. &amp;quot;Mnohé náleziská sa
nachádzajú v oblastiach, kde neexistujú skutočné cesty a kde nie je ani
elektrina. A to nehovorím o bezpečnostnej situácii,“ povedala mi &lt;a href=&quot;http://wmpeople.wm.edu/site/page/rdmull&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Rani Mullenová&lt;/a&gt;, expertka na južnú Áziu z College of William and
Mary.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Odborníci pripomínajú, že správy o nerastnom bohatstve Afganistanu nie
sú úplne nové. Miestni i sovietski geológovia už mapovali tieto
náleziská pred desaťročiami. V Afganistane sa tiež nachádzajú ložiská
uránu, ktoré Moskva využívala počas invázie v 80. rokoch minulého
storočia. Krajina má rovnako potenciál v ťažbe ropy a zemného plynu.
&amp;quot;Susedné krajiny vedia o ekonomických možnostiach Afganistanu,“ hovorí
Mullenová.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Už teraz India financuje vybudovanie prístavu Čáhbahár v Iráne a
Teherán odtiaľ stavia železnicu smerom do afganského Herátu. Čína zase
pomáha Pakistanu s prístavom Gwadár a pripravuje spojovacie cesty a
železnicu do afganských oblastí pri Ajanaku, kde Peking získal
kontrakty na ťažbu medi.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Snaha dosiahnuť politickú stabilitu v Afganistane na umožnenie
prístupu k ložiskám je súčasť veľkej hry, ktorá v krajine prebieha.
Súčasné správy o nerastom bohatstve nezmenia terajší konflikt, ale
dúfam, že prinesú zvýšený záujem o investície,“ povedala Mullenová.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Neznášam, keď som pesimistický, ale obávam sa, že na tom môžu
zbohatnúť len medzinárodné korporácie a skorumpovaní afganskí úradníci.
Nepredpokladám, že to zlepší situáciu obyčajných ľudí,“ tvrdí
ekonomický expert &lt;a href=&quot;http://kamrany.us/&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Nake Kamrany&lt;/a&gt; z Juhokalifornskej univerzity.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Len o trochu optimistickejší je &lt;a href=&quot;http://www.huizenga.nova.edu/faculty.cfm/mujtaba&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Bahaudin Mujtaba&lt;/a&gt;, profesor manažmentu,
ktorý sa v Afganistane narodil. &amp;quot;Ak dôjde k zneužitiu tohto bohatstva,
bude to znamenať ďalší konflikt. Ťažba a predaj však môžu v dlhodobom
horizonte predsa len pozitívne ovplyvniť budúcnosť krajiny,“ povedal mi Mujtaba, ktorý teraz vyučuje na univerzite na južnej
Floride. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 16. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/16/zarobi_afganistan_na_svojom_bohatstve</link>
      <pubDate>Wed, 16 Jun 2010 11:29:29 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Rozpad Belgicka brzdia kráľ, Brusel a dlhy</title>
   <description>Čo s Bruselom? A kto by to vôbec zaplatil? Rozpad Belgicka nie je ani po voľbách, ktoré vyhrala strana s týmto bodom v programe, oveľa bližšie.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;,,Flámsko sa rozhodlo zvoliť si zmenu a my ho nesklameme,“ povedal svojim priaznivcom v nedeľu večer Bart De Wever. Jeho strana Nová flámska aliancia (N-VA) bude s 27 poslancami najsilnejším subjektom v 150-člennom belgickom parlamente. ,,V roku 2003 sme mali jeden mandát. Teraz sme vyhrali voľby,“ pripomínal nadšenému davu. Celkovo získali separatistické strany vo flámskej časti okolo 45 percent hlasov.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;De Weverova aliancia síce zvíťazila, ale bez koaličnej vlády to v Belgicku nepôjde. Do parlamentu sa dostalo 12 strán. V krajine sa politické subjekty uchádzajú o hlasy voličov samostatne vo Flámsku a Valónsku. Vo francúzsky hovoriacej časti vyhrali voľby socialisti a v parlamente budú mať len o jedno kreslo menej ako N-VA.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Šéf valónskej ľavice Elio di Rupo má podľa mnohých pozorovateľov najväčšiu šancu stať sa premiérom. S flámskymi kolegami má socialistický blok v parlamente k dispozícii 39 kresiel. Di Rupo hovorí o hľadaní vyváženého kompromisu. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;,,Podávam ruku frakofónnemu obyvateľstvu. Blokovanie krajiny nie je v nikoho záujme. Musíme sa odvážiť ísť dopredu,“ vyhlásil aj De Wever. Líder N-VA odmieta špekulácie, že bude torpédovať koaličné rozhovory len preto, aby ukázal, že štát nemôže fungovať.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Už včera začal belgický kráľ Albert II. konzultácie o vytvorení nového kabinetu. Predpokladá sa, že podľa zvyku najskôr určí niektorého významného politika, aby ho o informoval o situácii. Potom priamo poverí zostavením vlády vybraného politického lídra.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Aj samotná osoba kráľa je prekážkou pri rýchlom rozpade krajiny. Ďalšou je zase budúcnosť Bruselu, ktorý leží vo Flámsku, je však dvojjazyčný. Okrem metropoly Belgicka je „hlavným“ mestom inštitúcií EÚ a NATO. A do tretice sa musia politické strany vyrovnať s faktom, že krajina má jeden z najvyšších deficitov zo štátov eurozóny. Kto by v prípade jej konca platil všetky dlhy?&lt;/p&gt;&lt;p&gt;,,Budúcnosť štátu závisí od toho, či sa politici pomerne rýchlo dohodnú na vláde. Keď sa im to nepodarí, môže dôjsť k prehĺbeniu radikálnych názorov na oboch stranách,“ povedal mi politológ  &lt;a href=&quot;http://www.fucam.ac.be/view.php3?include=81496&amp;amp;pere=10164&amp;amp;print=0&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Pierre Vercauteren&lt;/a&gt; z Katolíckej univerzity v Monse. ,,Možno bude zaujímavé sledovať, ako sa flámski politici postavia k návrhom, aby voľby prebiehali na celoštátnej úrovni, nie oddelene. Túto myšlienku podporuje časť verejnosti, mohlo by to znamenať lepšie stotožnenie sa s Belgickom.“ 
&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 15. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/15/rozpad_belgicka_brzdia_kra_brusel_a_dlhy</link>
      <pubDate>Tue, 15 Jun 2010 00:38:34 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Koniec Belgicka? Po voľbách ešte nie</title>
   <description>Keď rozvod, tak rozvod. Alebo predsa len nie? Najsilnejšou stranou sa v
belgických voľbách stala Nová flámska aliancia. Jej šéf Bart De Wever
hovorí, že krajina pomaly, ale isto zmizne. Podľa prvých odhadov
získala aliancia vo Flámsku okolo 25 percent hlasov. Spolu by mohli mať
separatistické strany až 40-percentnú podporu. Vo Valónsku zase vyhrali
socialisti. V Belgicku prakticky neexistuje subjekt, ktorý by pôsobil v
oboch častiach krajiny.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Vydalo sa Belgicko na cestu, ktorá sa skončí rozdelením štátu na
Flámsko a Valónsko? Britský denník Guardian dokonca v tejto súvislosti
pripomenul príklad Česko-Slovenska, ktoré sa v roku 1993 pokojne
rozdelilo.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
De Wever si budúcnosť Flámska predstavuje v Európskej únii. Mal by to
byť však samostatný štát. Značná časť frankofónnych Valónov by zase
nebola proti, ak by sa v prípade zániku Belgicka pripojili k
Francúzsku. Podľa prieskumov verejnej mienky si však väčšina obyvateľov
rozpad štátu neželá.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Koniec Belgicka v blízkej budúcnosti nehrozí. Volia obyvatelia Novú
flámsku alianciu, lebo si želajú oddelenie Flámska? Podľa mňa ide skôr
o protestné hlasy,&amp;quot; povedal mi belgický politológ &lt;a href=&quot;http://www.polliege.ulg.ac.be/index_eng.html&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Bernard
Fournier&lt;/a&gt;. &amp;quot;Ľudia sú skutočne unavení z toho, ako Belgicko vyzerá. Platí
to pre Flámov, ale aj Valónov,&amp;quot; myslí si expert z univerzity v Liege.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Flámski voliči v skutočnosti nechcú rozpad krajiny,&amp;quot; pridáva sa aj
ďalší odborník na politickú scénu &lt;a href=&quot;http://progcours.ulg.ac.be/cocoon/en/enseignant/U008193.html&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Pierre Verjans&lt;/a&gt;. &amp;quot;Chcú zmenu ústavného
systému a viac právomocí pre flámsky región. Preto niekedy podporujú
strany, ktoré pomerne ostro vystupujú proti francúzsky hovoriacim
občanom. Myslia si totiž, že práve tí im stoja v ceste. Uznávam však,
že ak volia Novú flámsku alianciu, v konečnom dôsledku dávajú hlas
nezávislosti,&amp;quot; vysvetľuje politológ. Flámov žije v Belgicku okolo 60
percent.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Ak sa potvrdia čiastkové výsledky, Nová flámska aliancie by mohla
poskladať vládu. De Wever už pred voľbami povedal, že po premiérskom
kresle netúži. V záujme vytvorenia vlády by ho mohol ponúknuť šéfovi
valónskych socialistov Eliovi Di Rupovi. Podľa agentúry Reuters by sa
tak na post predsedu belgickej vlády dostal francúzsky hovoriaci
politik po 36 rokoch.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Isté je len to, že v júli preberá Belgicko predsedníctvo Európskej únie
a novú vládu ešte určite nebude mať. Po voľbách v roku 2007 sa kabinet
podarilo zložiť až za deväť mesiacov. Aj teraz odborníci predpokladajú,
že zostaviť vládu bude chvíľu trvať.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
V Belgicku sú voľby povinné, nehlasujúci môžu dostať pokutu 55 eur.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 14. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/13/koniec_belgicka_po_vobach_este_nie</link>
      <pubDate>Sun, 13 Jun 2010 22:36:15 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Futbal môže zlákať aj teroristov</title>
   <description>Teroristi túžia po pozornosti. A futbalové majstrovstvá sveta v Južnej
Afrike im ju ponúkajú mierou vrchovatou. Nie je preto vylúčené, že
športový sviatok hrá úlohu aj v plánoch rôznych teroristických skupín.
Veď Medzinárodná futbalová federácia predpokladá, že zápasy na
televíznych obrazovkách uvidí viac ako 26 miliárd ľudí.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;&amp;quot;Nikto nám nehrozí,&amp;quot; cituje denník Washington Times juhoafrického
ministra poriadku a bezpečnosti Nathiho Mthethwaua. Už v sobotu sa však
stretnú na trávniku USA a Anglicko. Občania týchto krajín patria k
najvyhľadávanejším terčom teroristov vo svete. &amp;quot;Sme pripravení na
všetko,&amp;quot; tvrdí Mthethwaua.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa majstrovstiev sveta doteraz stáli
takmer 150 miliónov eur. V plnom nasadení sú stíhačky, pohraničníci a
do akcie je zapojených 44-tisíc policajtov a vojenské námorníctvo.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Hoci sa proti majstrovstvám neobjavila žiadna priama hrozba, v Iraku v
máji zatkli občana Saudskej Arábie Abdulláha al-Kahtáního. Terorista s
údajným prepojením na al-Kajdá potvrdil, že sa zaoberal plánmi na útok
počas majstrovstiev sveta. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Debatovali sme o možnosti pomstiť sa za urážku proroka Mohameda tak,
že zaútočíme na Dánsko a Holandsko. Ak by sme neboli schopní zasiahnuť
futbalové tímy, naším terčom by sa stali fanúšikovia,&amp;quot; povedal
al-Kahtání pre agentúru AP. Narážal na karikatúry proroka Mohameda,
ktoré sa objavili v médiách spomenutých krajín.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Teroristove plány zostali podľa dostupných informácií len na úrovni
myšlienky. Judith Sluiterová z Holandského protiteroristického úradu
však pre televíziu NBC potvrdila, že al-Kahtáního slová sú v súlade s
objavujúcimi sa hrozbami.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;V mnohých ohľadoch sú majstrovstvá sveta najatraktívnejším cieľom pre
teroristov,&amp;quot; povedal mi &lt;a href=&quot;http://www.alma.edu/academics/departments/social_sciences/political_science/profiles/Hulme&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Derick Hulme&lt;/a&gt;, expert na politické
násilie z Alma College. &amp;quot;Z mediálneho hľadiska lákajú celý svet.&amp;quot;&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Afrika má za sebou skúsenosť s teroristickými činmi, ktoré
zorganizovala al-Kajdá. V roku 1998 pri útokoch na americké ambasády v
Keni a Tanzánii zahynulo 291 ľudí.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;To, že sa futbalový turnaj odohrá v Južnej Afrike, predstavuje ďalšiu
výzvu. Bezpečnostné zložky tejto krajiny predsa len nemajú dostatok
skúseností sa takýmto typom ohrozenia a situáciu komplikuje aj fakt, že
majstrovstvá sveta budú trvať mesiac,&amp;quot; pripomína Hulme.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 12. 05. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/13/futbal_mze_zlakat_aj_teroristov</link>
      <pubDate>Sun, 13 Jun 2010 09:28:54 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Zvolia si Česi prezidenta?</title>
   <description>Český predvolebný hit chce premeniť rodiaca sa stredo-pravicová
koalícia na skutočnosť. ODS, TOP 09 a Veci verejné včera vyhlásili, že
umožnia obyvateľom, aby si sami vybrali hlavu štátu. Zákon o priamej
voľbe chcú predložiť do Poslaneckej snemovne už na jeseň.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Nová legislatíva má však pred sebou ešte dlhú cestu. Vláda troch
spomenutých strán bude mať v Poslaneckej snemovni 118 hlasov, ústavné
zmeny musí odklepnúť 120 poslancov. Podporu pre priamu voľbu prezidenta
preto bude musieť hľadať pravica aj v ČSSD, prípadne u komunistov. Ani
samotní občianski demokrati nad zmenou príliš neplesajú.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Líder ODS Petr Nečas podľa agentúry ČTK priznal, že on dáva prednosť
súčasnej úprave, keď hlavu štátu volia poslanci a senátori. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Hovoril som však, že keď sa nájde kompromis o priamej voľbe, som
pripravený takýto projekt akceptovať,&amp;quot; uviedol Nečas.Kompromis však
napriek vyhláseniam na stole ešte nie je. ODS nemá chuť meniť
postavenie prezidenta v politickom systéme, kým strana TOP 09 by chcela
aj to. &amp;quot;Vyváženosť medzi hlavou štátu, snemovňou a Senátom nie je úplne
perfektne daná, takže by sme o presune niektorých právomocí mohli
diskutovať,&amp;quot; tvrdí jej predseda Karel Schwarzenberg.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Politici už dlho sľubujú Čechom priamu voľbu prezidenta. Argumentujú aj
viacerými susednými krajinami. Ľudia si vyberajú hlavu štátu na
Slovensku, v Poľsku i Rakúsku.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;V Česku máme parlamentný systém vlády. Neviem, či je na niečo dobré,
keď do neho vnesieme prvky prezidentského systému. Skôr by to mohlo
vyostriť konflikty medzi hlavou štátu a kabinetom,&amp;quot; povedal mi český politológ &lt;a href=&quot;http://ips2.fsv.cuni.cz/index.php?module=kernel&amp;amp;action=user&amp;amp;id_user=15&amp;amp;lng=cs_CZ&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Josef Mlejnek&lt;/a&gt;. &amp;quot;Pravda však je, že voličom sa táto téma
páči. Keď sa spýtate ľudí, či by si chceli zvoliť hlavu štátu priamo,
tak vám povedia, že áno. Aj ja by som vám povedal ako volič áno,&amp;quot; tvrdí
expert na českú politickú scénu.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Ak by predsa len priama voľba prešla, mohlo by to znamenať, že na
Pražskom hrade zostane Václav Klaus. Beží síce jeho druhé volebné
obdobie, dva razy ho však vybrali zákonodarcovia, nie obyvatelia. &amp;quot;V
prípade, že by opäť mohol kandidovať, pravdepodobne by záujem mal,&amp;quot;
myslí si Mlejnek. Klausovi vyprší prezidentský mandát v roku 2013.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 11. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/11/zvolia_si_cesi_prezidenta</link>
      <pubDate>Fri, 11 Jun 2010 22:34:11 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Nebojte sa pohovorov, hovorí Šefčovič</title>
   <description>Chod Európskej únie priamo ovplyvňuje množstvo Slovákov. Podľa stránky
ministerstva zahraničných vecí v inštitúciách EÚ obsadili približne 600
pracovných miest. Najviac ich je zamestnaných v štruktúrach Európskej
komisie, k 1. marcu 2010 to bolo 321 ľudí.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;&amp;quot;Kandidátom o prácu v európskych inštitúciách určite odporúčam
pravidelne sledovať internetovú stránku Európskeho úradu pre výber
pracovníkov (EPSO) www.europa.eu/epso. Na nej nájdu aktuálne ponuky
pracovných miest do európskych inštitúcií,&amp;quot; uviedol podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Na základe nových pravidiel sa tieto výberové konania uskutočnia v
cykloch, čiže v ročných intervaloch sa budú opakovane konať hromadné
výberové konania na pozície administrátorov, to znamená štandardných
úradníkov v inštitúciách EÚ, na pozície asistentov a takisto jazykových
expertov. Okrem toho dodatočne vyhlásia špeciálne výberové konania na
expertné pracovné miesta podľa aktuálnych potrieb tej-ktorej
inštitúcie,&amp;quot; pripomína eurokomisár pre medziinštitucionálne vzťahy a
administratívu.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Nový systém prijímacích pohovorov má odstrániť prax, keď uchádzač o
prácu úspešne urobil testy a dostal sa na rezervný zoznam. Na ňom však
čakal niekedy aj viac ako dva roky, kým si ho niekto vybral. &amp;quot;Celkový
prijímací proces bude teraz na základe nových pravidiel trvať v
rozmedzí 5-9 mesiacov, pričom sa výrazne skrátia časové lehoty na
získanie konkrétneho pracovného miesta,&amp;quot; vysvetľuje zmeny Šefčovič.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Podľa slovenského eurokomisára by mal mať kandidát na miesto do
inštitúcií EÚ základné znalosti o ich fungovaní a štruktúre. Nové
konkurzy však upustili od testov vyžadujúcich detailné vedomosti o
histórii, vzniku a fungovaní únie.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Veľkou výhodou uchádzačov je vzhľadom na pracovné prostredie
kombinácia anglického a francúzskeho jazyka. Špeciálne v prípade
slovenských kandidátov by som chcel zdôrazniť, že prílišné obavy z
prijímacieho pohovoru či nedostatok sebavedomia nie sú namieste.
Skúsenosti potvrdzujú, že slovenskí zamestnanci sú veľmi efektívnymi a
platnými členmi európskych pracovných tímov. Okrem toho, keďže v
najbližších rokoch budeme minimálne v rámci Európskej komisie čeliť
generačnej výmene, zvyšuje sa šanca na získanie zamestnania pre mladých
ľudí. Na základe nových pravidiel náborového procesu sa môžu na
výberové konania prihlásiť už počas posledného ročníka štúdia na
vysokej škole,&amp;quot; uviedol Šefčovič.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 10. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/10/nebojte_sa_pohovorov_hovori_sefcovic</link>
      <pubDate>Thu, 10 Jun 2010 22:33:32 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Nečas preskočil víťaza, Klaus poveril jeho</title>
   <description>V Česku definitívne prichádza čas Petra Nečasa. Prezident Václav Klaus
ho oficiálne poveril, aby viedol rokovania vedúce k zostaveniu vlády s
väčšinovou podporou v Poslaneckej snemovni.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Hlava štátu porušila zvyk, podľa ktorého túto šancu dostáva po voľbách
ich víťaz. Vo víkendovom hlasovaní získala najvyššiu podporu ľavicová
ČSSD. Stredo-pravicové strany ODS, TOP 09 a Veci verejné však budú mať
v novom parlamente so 118 poslancami jasnú väčšinu. Tieto subjekty už o
vytvorení koaličného kabinetu intenzívne rokujú.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Líder občianskych demokratov Nečas má do dvoch týždňov Klausa
informovať, ako rozhovory pokračujú. V piatok sa pravdepodobní vládni
partneri dohodli, že zrušia post ministra pre záležitosti Európskej
únie. V novom kabinete by jeho právomoci prešli pod ministerstvo
zahraničných vecí.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Česká ústava nepozná termín poverenie rokovať o zostavení vlády. Podľa
zvyklostí to však prezident po voľbách robí. Zároveň je to signál, že
politik, ktorý poverenie dostane, má šancu stať sa premiérom. Proti
Klausovmu rozhodnutiu však protestovala ČSSD, ktorá voľby pred
niekoľkými dňami vyhrala.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Ako zástupca sociálnej demokracie som prirodzene sklamaný z postupu
prezidenta. Berieme ho na vedomie, ale považujeme za dôležité
zdôrazniť, že sa rozhodol odlišne od doterajšieho ústavného zvyku,&amp;quot;
vyhlásil pre médiá prvý podpredseda ČSSD Bohuslav Sobotka. Ten navonok
vedie stranu po ohlásenej rezignácii predsedu Jiřího Paroubka.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Klaus však v tlačovej správe pripomenul, že na rozdiel od ODS sociálni
demokrati nevedú nijaké rokovania so stranami, ktoré sa dostali do
parlamentu. Poverením Nečasa chcel urýchliť proces zostavenia vlády.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&amp;quot;Prezident mohol, samozrejme, vybrať aj Sobotku, aby v presne
vymedzenom krátkom čase aspoň formálne rokoval o zostavení vlády.
Nebolo však veľmi pravdepodobné, že by líder ČSSD uspel. Klaus preto
pár dní počkal, a keď videl, že projekt stredo-pravicovej koalície je
na postupe, rozhodol sa poveriť Nečasa. Bol to pragmatický krok s
racionálnym jadrom, hoci jeho následky sa môžu v budúcnosti vrátiť,&amp;quot;
myslí si politológ &lt;a target=&quot;_blank&quot; href=&quot;http://ispo.fss.muni.cz/lubomir-kopecek&quot;&gt;Lubomír Kopeček&lt;/a&gt;.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 05. 06. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/svet/2010/06/05/necas_preskocil_vitaza_klaus_poveril_jeho</link>
      <pubDate>Sat, 05 Jun 2010 22:30:02 +0000</pubDate>   
  </item>
  </rdf:RDF>
