<?xml version="1.0" encoding="windows-1250"?>
<?xml-stylesheet href="http://www.obroda.sk/blog/styles/rss.css" type="text/css"?>
<rdf:RDF 
  xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#" 
  xmlns="http://my.netscape.com/rdf/simple/0.9/"
>

 <channel>
  <title>Matišák</title>
  <link>http://matisak.blog.obroda.sk/</link>
  <description></description>
 </channel>
    <item>
   <title>Dvaja porazení víťazi</title>
   <description>Padla facka &amp;quot;na českom sále&amp;quot;. Dve facky. Obe pre veľké strany. Slabučký
výsledok pre ČSSD, ktorá si tieto voľby pripomínať v budúcnosti nebude,
hoci ich vyhrala. ODS má síce malý dôvod na spokojnosť, ale len preto,
že bude zostavovať vládu. Ináč jej lídrom prepad o 800-tisíc hlasov
oproti voľbám v roku 2006 na pokojnom spánku nepridá.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Veľké strany voliči potrestali odchodom k novým a menším. TOP 09 a Veci
verejné ponúkli to, po čom bol práve v politickom priestore dopyt.
Scenár, ktorý sa vôbec nedá vylúčiť ani o dva týždne v slovenských
voľbách.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Jiří Paroubek po vyhraných voľbách končí. Zo zlého výsledku, ktorý
prekvapil všetkých, vyvodil zodpovednosť. To mu slúži ku cti (hoci sa
dosť špekuluje, že očakával od vedenia strany odrádzanie od tohto
rozhodnutia).&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Je až neuveriteľné, ako sa česká politická scéna v priebehu menej ako
dvoch rokov výrazne premiešala. Na jeseň 2008 ČSSD zobrala útokom
krajské voľby. Sociálni demokrati v nich povyhrávali, kde sa dalo.
Vyzeralo to tak, že pravica je úplne na dne. ČSSD tak neodolala a
zvrhla vládu počas českého predsedníctva Európskej únie. Nebolo to však
najmúdrejšie rozhodnutie. Veď akým skvelým terčom by bola pre ČSSD
nestabilná vláda na čele s nepríliš populárnym Mirkom Topolánkom.
Namiesto toho tu bol kabinet extrémne populárneho Jana Fischera.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
A prišli ďalšie chyby. Ústavný súd na jeseň rozhodol o zrušení
predčasných volieb. Keď sa politické strany snažili nájsť riešenie, aby
sa hlasovanie predsa konalo, ČSSD ho v poslednej chvíli potopila. V tom
čase pritom mala slušnú šancu voľby vyhrať. Dokonca aj partnerov na
vládnutie by azda našla ľahšie. TOP 09 zďaleka nebola taká silná a Veci
verejné sa na celoštátnej úrovni len prebúdzali. Veď Radek John sa stal
ich predsedom až v lete 2009. Takmer na sto percent sa dá povedať, že
obe strany, ktoré teraz vstupujú po prvý raz do snemovne, by vlani v
októbri či novembri zaznamenali slabší výsledok ako teraz. Sociálna
demokracia by mala lepšie postavenie najmä vtedy, ak by sa do
parlamentu dostali ešte aj ľudovci, čo sa teraz nestalo.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
ČSSD príliš nezvládla ani kampaň. Možno si strana nerobila až toľko
prieskumov, ako sa o nej často hovorí. Alebo ich nevie čítať.
Nezmyselne sľubovať všeličo možné, keď väčšine ľudí prekáža zadlžovanie
štátu? To má ďaleko do úplne ideálnej stratégie.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Česká pravica tak získala väčšinu skôr pre chyby súpera a šťastie ako
pre vlastnú šikovnosť. ODS môže ďakovať Topolánkovi, že si pustil &amp;quot;hubu
na špacír&amp;quot; a ako jej predseda skončil. Nový líder Petr Nečas s
občianskymi demokratmi neurobil žiadne zázraky, no aspoň zastavil ich
prepad. TOP 09 mala dosť času vybudovať sa na značke Karla
Schwarzenberga. Veci verejné zase na Johnovi a na tom, že toho ponúkali
takmer viac ako sociálni demokrati. Znelo to však akosi zodpovednejšie
a prednášali to noví ľudia. A ČSSD má, samozrejme, tú smolu, že časť
hlasov, ktoré by mali prirodzene patriť jej, stále blokujú komunisti.
Namiesto toho, aby KSČM bola živoriaca extrémistická strana, tak ju
podporilo 580-tisíc ľudí. Aj keď je pravda, že je o stotisíc menej ako
v minulých voľbách.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Nečas chce vytvoriť koalíciu rozpočtovej zodpovednosti. Prekvapujúci
výsledok, ktorý ho s najväčšou pravdepodobnosťou vynesie k moci, by
však mal byť pre neho i ostatných aj zdvihnutý prst. Rozpočtová
zodpovednosť musí byť v prvom rade o zodpovednosti osobnej. Aby
pravicové vládnutie nebolo iba naordinovanie potrebného uťahovania
opaskov ľuďom, ale i koniec papalášskeho porciovania štátneho medveďa.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 31. 05. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/05/31/dvaja_porazeni_vitazi</link>
      <pubDate>Mon, 31 May 2010 10:01:39 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Začne sa v Matrixe svetovej politiky súboj o informácie?</title>
   <description>&lt;meta content=&quot;text/html; charset=utf-8&quot; http-equiv=&quot;CONTENT-TYPE&quot; /&gt;&lt;title&gt;&lt;/title&gt;&lt;meta content=&quot;OpenOffice.org 3.0  (Win32)&quot; name=&quot;GENERATOR&quot; /&gt;&lt;style type=&quot;text/css&quot;&gt;
	
	&lt;/style&gt;
&lt;p style=&quot;margin-bottom: 0cm;&quot;&gt;Musím v mene Slobodnej Európy skromne
uviesť, že sme nejakú úlohu pri páde komunistických režimov
museli zohrať.&lt;/p&gt;&lt;br/&gt;&lt;meta content=&quot;text/html; charset=utf-8&quot; http-equiv=&quot;CONTENT-TYPE&quot; /&gt;&lt;title&gt;&lt;/title&gt;&lt;meta content=&quot;OpenOffice.org 3.0  (Win32)&quot; name=&quot;GENERATOR&quot; /&gt;&lt;style type=&quot;text/css&quot;&gt;
	
	&lt;/style&gt;
&lt;p style=&quot;margin-bottom: 0cm;&quot;&gt;&lt;meta content=&quot;text/html; charset=utf-8&quot; http-equiv=&quot;CONTENT-TYPE&quot; /&gt;&lt;title&gt;&lt;/title&gt;&lt;meta content=&quot;OpenOffice.org 3.0  (Win32)&quot; name=&quot;GENERATOR&quot; /&gt;&lt;style type=&quot;text/css&quot;&gt;
	
	&lt;/style&gt;
&lt;p style=&quot;margin-bottom: 0cm;&quot;&gt;Keď sa teraz porozprávate s
vtedajšími disidentmi, ako boli Václav Havel, Lech Walesa či
Nathan Sharansky, vysvetlia vám, že slobodné informácie
potrebovali. Prinášali im ich BBC, Hlas Ameriky, ale tiež Slobodná
Európa.&amp;quot; Toto mi povedal minulý rok, niekoľko týždňov pred
20. výročím Nežnej revolúcie, šéf rozhlasovej stanice Slobodná
Európa Jeffrey Gedmin.&lt;/p&gt;&lt;p style=&quot;margin-bottom: 0cm;&quot;&gt;Dnes môže nahradiť úlohu rádia
internet. Barack „Morpheus&amp;quot; Obama a Hillary „Trinity&amp;quot;
Clintonová už možno hľadajú v celosvetovej sieti svojho Nea.
Šéfka diplomacie USA predsa vyhlásila, že internet má existovať
bez cenzúry. Ministerstvo financií zase uvoľnilo vydávanie
licencií na niektoré internetové služby pre krajiny ako sú Irán,
Kuba a Sudán, ktoré sú ináč zavalené rôznymi sankciami.
Britská televízia BBC to komentovala s tým, že sloboda internetu
sa stala princípom americkej zahraničnej politiky. Šírenie
informácií vraj môže prispieť k otvoreniu sa uzatvorených
režimov.&lt;/p&gt;&lt;p style=&quot;margin-bottom: 0cm;&quot;&gt;Určite môže, ale dnes je situácia trochu iná, ako
keď Slobodná Európa vysielala do strednej a východnej Európy.
Pomaranče už nie sú podpultový tovar ani v Moskve, ani v Pekingu.
A je úplne normálne, že väčšina ľudí bude vždy merať
slobodu cenou klobásy. Krajiny s autoritatívnymi vládami tak
vytvorili okolo seba ešte oveľa dokonalejší Matrix ako svojho
času komunisti. Musíme chrániť našich občanov pred zhubnými
vplyvmi, znie z nich, a zároveň rafinovane ponúkajú svojim
občanom vysvetlenia. Aké slobodné šírenia informácií? Veď to
my máme! My že cenzurujeme? Kde inde, ako u nás nájdete pravdu o
11. septembri a o rôznych nových svetových poriadkoch? Západ vám
nič také neponúkne, tam predsa žijú najhorší cenzori a médiá
sú podplatené.&lt;/p&gt;&lt;p style=&quot;margin-bottom: 0cm;&quot;&gt;Potlesk ľavicových intelektuálov z časov
komunizmu vystriedali komentáre horlivých blogerov. Všetko je teda
naopak. Amerika šíri propagandu, ktorou sa snaží zastrieť
skutočnosť. To je Matrix, v ktorom kritické myslenie nahradili
pochybné konšpiračné teórie uzurpujúc si právo na pravdu. A na
to si, mimochodom, stačí zapnúť Slovenskú televíziu a pána
Ľuba Huďa. Nie je sa však čomu čudovať v krajine, ktorej
premiér Robert Fico si vždy nájde nejakého vinníka - monopoly,
médiá, farmaceutické spoločnosti - za naše ťažkosti, len
určite nie našu sociálne orientovanú vládu.&lt;/p&gt;&lt;p style=&quot;margin-bottom: 0cm;&quot;&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Napísané pre Euro-Quarterly 1/2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/04/23/zacne_sa_v_matrixe_svetovej_politiky_suboj_o_informacie</link>
      <pubDate>Fri, 23 Apr 2010 21:02:10 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Smrť dokáže zjednotiť</title>
   <description>Koho Pán Boh miluje, toho s krížom navštevuje. Ak by to naozaj platilo,
tak Poľsko by patrilo k vyvoleným národom. Bodaj by to bolo len cynické
konštatovanie, bohužiaľ je to však fakt.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Takmer sto mŕtvych, predstavitelia celého národa. Prezidentský pár,
politici, kňazi, vojaci, bojovníci za slobodu, pozostalí obetí masakry
v Katyni. To všetko sú obete osudného letu. Letu na miesto, kde sa
písala jedna z najčernejších kapitol poľských dejín. Po neuveriteľnej
katastrofe k nej pribudla ďalšia. Akoby to bola kniha, ktorú ešte osud
nechcel dopísať, a aj za cenu najvyššiu k nej musel pridať ďalšie
stránky.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Nebol to len zlý sen, muselo si povedať Poľsko, keď sa prebudilo do
nového dňa po tragédii. Prebudilo sa však zvláštne zjednotené, hoci
smutnými udalosťami. Smrť totiž dokáže zjednotiť, hoci Lech Kaczyński
ako politik vedel tiež rozdeľovať. Nielen Poľsko, ale aj svet.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Poľskí komentátori až neveriacky krútili hlavou, keď s námahou v hlase
o ich zosnulom prezidentovi rozprávala nemecká kancelárka Angela
Merkelová, ale najmä ruská hlava štátu Dmitrij Medvedev. Historickí
nepriatelia Poľska zrazu vyhlasujú štátny smútok a vzdávajú nefalšovaný
hold predstaviteľovi krajiny, ktorú si v minulosti delili. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Všetko o tragédii poľského lietadla v Rusku &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Možno už zajtra bude všetko inak. Kritici prestanú páliť sviečky na
niečiu počesť a vrátia sa k tvrdým slovám. Azda je to aj správne.
Nemusíme sa snažiť hľadať jednotu vo všetkom. Nie je to možné ani
prirodzené. Nerobil to ani Lech Kaczyński. Ako predposledný podpísal
Lisabonskú zmluvu. Neraz si nebral servítku, keď hovoril o vzťahoch
Poľska a Ruska či Nemecka. Znášal za to kritiku, oprávnenú aj
neoprávnenú. A naraz dokonca jeho odporcovia zisťujú, že im chýba.
Lebo, keď zmiznú iné názory, aj také, ktoré sa nepáčili, zostávame len
s vlastnými myšlienkami. Ťažšie sa nám potom pozerá do zrkadla, s
väčšou námahou odhaľujeme vlastné chyby.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 12. 04. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/04/11/smrt_dokaze_zjednotit</link>
      <pubDate>Sun, 11 Apr 2010 10:20:54 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Terorizmus spája Rusko a Západ</title>
   <description>Ruskí predstavitelia radi hovoria Západu, že ich krajina je iná.
Zdôrazňujú, že ich hodnoty sú rozdielne. Možno je to aj trochu pravda,
ale zdá sa, že niečo spoločné máme. Problém boja s terorizmom.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Západu a špeciálne Spojeným štátom neraz aj ruskí kritici vyčítajú, že
na seba poštvali radikálov všetkého druhu svojou necitlivou politikou,
veľmocenskými ambíciami a nepočúvaním druhých. Dokonca sa vraj proti
tomu rôzni extrémisti „iba“ bránia. Zjednodušene – to že je Západ ich
terčom, je v prvom rade jeho vina. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Lenže takto sa to dá povedať
aj o Rusku a jeho problémoch. Sú samovražední útočníci v jeho uliciach
odpoveďou na v nejednom prípade brutálny postup ruských vojsk na
severnom Kaukaze? Ako hlboko je v Čečenoch zarytý protest krivdy proti
Moskve, ktorá státisíce z nich nechala v roku 1944 presídliť z ich
domovov? Nariadili to predstavitelia Sovietskeho zväzu. Toho ZSSR,
ktorého rozpad označil premiér súčasného Ruska Vladimir Putin za
najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Nedá sa ani nespomenúť, že najhoršie teroristické útoky v dejinách
moderného Ruska a Ameriky majú svoje rozpracované konšpiračné teórie.
Podľa nich udalosti z 11. septembra 2001 zosnovala vláda Georgea Busha
a výbuchy obytných domov v septembri 1999 zase ruská bezpečnostná
služba. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;A misia splnená? Koľko ráz už bývalý prezident USA George Bush
oľutoval, že sa v máji 2003 nechal odfotiť s týmito slovami na
lietadlovej lodi Abraham Lincoln. Bolo ani nie dva mesiace od začiatku
irackej vojny. Čo prišlo potom? Krvavý zápas s Al–Kajdá a ďalšími
radikálmi. Ohlásenie konca protiteroristickej operácie v Čečensku z
apríla minulého roku vyznieva v kontexte včerajších útokov z Moskvy ako
iracké déja vu.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Prekvapujúco možno teda naozaj Západ a Rusko nemajú v oblasti boja s
terorizmom až tak málo spoločné. Obe strany majú na konte svoje
zlyhania a určite tiež temné tajomstvá. Preto je to aj niečo, kde by
mohli spolupracovať. Nigérijčan, ktorý chcel odpáliť vlani na Vianoce
americké lietadlo, je nainfi kovaný podobnou ideológiou ako
samovražedné atentátničky z moskovského metra.
&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 30. 03. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/03/30/terorizmus_spaja_rusko_a_zapad</link>
      <pubDate>Tue, 30 Mar 2010 09:17:35 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Paroubek bojuje vo voľbách o prežitie</title>
   <description>Mirek Topolánek vyhráva nad Jiřím Paroubkom 5 : 2. Áno, odkedy sú tieto
dve postavy českej politickej scény predsedami svojich strán, šéf ODS
dokázal svojho partnera z ČSSD vo voľbách väčšinou poraziť. Kritici
Topolánka môžu hovoriť, že občianski demokrati víťazili skôr napriek
svojmu vedeniu. Víťazstvá mu už aj tak nezoberú.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Lenže predseda ODS v politike končí. Nebude lídrom strany pre júnové
voľby a je veľmi pravdepodobné, že skôr či neskôr opustí aj šéfovskú
stoličku. Výroky na adresu cirkví, homosexuálov a Židov by Topolánek
takmer určite pred dvoma či troma rokmi v pohode prekonal. Teraz, tesne
pred voľbami, boli poslednou kvapkou do mora nespokojnosti s ním. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Paroubek ČSSD do boja o voličské hlasy, naopak, povedie. Hrozba, že sa
po nich bude musieť porúčať z predsedníckeho kresla aj on, však nad ním
veľmi nepríjemne visí. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Kým v politickom zákulisí platí, že je lepšie byť obávaný ako obľúbený,
smerom k voličom je to inak. Paroubek nie je určite milovaný líder.
Sociálni demokrati si robia dosť prieskumov verejnej mienky na to, aby
vedeli, že existuje nezanedbateľná časť Čechov, ktorí nemôže ich
predsedu vystáť. Nájde sa medzi i dosť takých, ktorí by za iných
okolností minimálne uvažovali, že dajú ČSSD hlas. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Topolánka potopili jeho výroky. Pri všetkej úcte k cirkvám,
homosexuálom a Židom, ktorých mohli vyjadrenia predsedu ODS uraziť, kto
všetko zostal v nemom úžase nad slovami Paroubka o novom februári 1948,
ktoré vyslovil po voľbách v júni 2006? Samozrejme, po voľbách, ktoré
prehral. Nehovoriac o tom, že v tom čase bol stále premiérom. Časť
ľavicovo orientovaných Čechov neschvaľuje koketovanie ČSSD s
komunistami. Nevnímajú ju pod vedením Paroubka ako modernú
sociálno–demokratickú stranu, ale skôr ako naružovo nalakovaných
červených. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;A z toho už vyplýva najväčšie ohrozenie pre sociálnych demokratov. S
kým vládnuť, kladú si otázku. Podpredseda ČSSD Lubomír Zaorálek dokonca
vyhlásil, že strana necíti, že má už volebný súboj vyhratý, pretože jej
z prieskumov nevychádza nijaký partner do kabinetu.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Jednou z veľkých
Paroubkových chýb je, že za posledné roky urobil veľmi málo preto, aby
rozšíril koaličný potenciál sociálnej demokracie. Skôr naopak. Na
menšie strany sa díval s neskrývaným dešpektom. Narušené sú aj v
minulosti pomerne dobré vzťahy s ľudovcami. Svedčí o tom epizóda, keď
si KDU–ČSL len nedávno poriadne vystrelila priamo z Paroubka. Mladá
fronta Dnes dávala lídrom politických strán ekonomický test. Sociálni
demokrati vyzvedali u ľudovcov, o čom budú otázky, a tí im odkázali, že
o korupcii. Paroubek sa nakoniec pre denník zmohol na jednu odpoveď. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Občianski demokrati majú špeciálne s Petrom Nečasom prirodzených
partnerov v ďalších pravicových stranách, ktoré smerujú do parlamentu.
Nemusia vyhrať voľby, ale čím tesnejšie skončia za sociálnou
demokraciou, tým väčšia šanca sa im črtá, že budú zostavovať vládu. To
by bola posledná kvapka pre Paroubka&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 29. 03. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/03/29/paroubek_bojuje_vo_vobach_o_prezitie</link>
      <pubDate>Mon, 29 Mar 2010 08:39:56 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Nevydarené roky</title>
   <description>Česko už malo mať dávno vládu. Normálnu, bežnú vládu, ktorá vznikla z
parlamentných volieb. Nie neobvyklú. Akúsi úradnícku. S nejasnými
vplyvmi politických strán.&lt;br /&gt;&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Je úplne jedno, či je kabinet Jana Fischera populárny. Úradnícka vláda mala byť len krátkodobé riešenie, ale Ústavný súd a
ČSSD jej životnosť neúmerne natiahli. Najsympatickejší na Fischerovi
nie je výkon jeho tímu, ale fakt, že si uvedomuje, ako jeho dočasnosť
trvá pridlho.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Nie je sa ani čo diviť zeleným, že chcú z tejto vlády odísť. Je to jediná vec, ktorú ešte môžu urobiť. Aspoň ich to trocha zviditeľní, pretože v kabinete by sa už len niekoľko mesiacov zbytočne potácali. &lt;/p&gt;&lt;p&gt;Celkovo to boli štyri nevydarené roky pre českú politickú scénu. Najprv
pat po voľ bách. Potom ťažké skladanie vlády na niekoľko pokusov, ktorú
nakoniec museli podporiť prebehlíci. Prišiel dokonca pád kabinetu,
práve v čase, keď Česko predsedalo Európskej únii.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Ústavný súd následne zrušil predčasné voľby. Problém predsedu ODS Mirka
Topolánka s výrokmi o homosexuáloch, Židoch a cirkvi je už len povestná
čerešnička na torte, ktorej kôstkou sa však môže expremiér zadusiť.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Česko potrebuje voľby a normálnu, bežnú politickú vládu. Je úplne jedno akú, vždy bude jasnejšie&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 24. 03. 2003&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/03/24/nevydarene_roky</link>
      <pubDate>Wed, 24 Mar 2010 08:12:45 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Obamova budúcnosť</title>
   <description>Barack Obama vyhral prezidentské voľby už pred rokom a pol. Aj viacerí
jeho podporovatelia však doteraz tvrdili, že sa stále správa skôr ako
kandidát na šéfa Bieleho domu, nie ako vládca Oválnej pracovne.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Teraz je už všetko inak. Obama zvíťazil v bitke, v ktorej pohoreli
viacerí jeho predchodcovia. Presadením zdravotníckej reformy si
zabezpečil svoju kapitolu v dejinách ako prezident. Nielen ako prvý
Afroameričan, ktorý zvíťazil v súboji o Biely dom.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;V prvom rade si
však Obama vypýtal miesto v budúcnosti. Išiel do mimoriadneho rizika. O
reforme asi nebolo možné presvedčiť nikoho z republikánskej opozície.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Na svoju stranu si však zatiaľ nedokázal získať ani veľkú časť
verejnosti. Tu určite nepomohlo, keď demokratom naklonení komentátori
naznačovali, že Američanom sa nedá vládnuť, lebo nechápu, že vláda im
chce dobre.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Lenže vždy, keď politici hovoria, že chcú občanom dobre, ľudí to niečo
stojí. Reforma znamená minimálne krátkodobé zvýšenie výdavkov v čase
rekordného defi citu. Je normálne a správne, že obyvatelia krútia
hlavou, keď chce vláda do niečoho vraziť obrovské peniaze. Alebo začne
reforma dosť rýchlo fungovať, alebo môže ľahko stáť Obamu znovuzvolenie.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 23. 03. 2010&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/03/23/obamova_buducnost</link>
      <pubDate>Tue, 23 Mar 2010 08:09:39 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Peniaze a vojaci</title>
   <description>Ak ich nemôžeš poraziť, kúp si ich.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Aj tak sa dá v krátkosti opísať časť stratégie, ktorú sa svet chystá
uplatniť voči Talibanu. Niektorých členov hnutia by vraj mohla zlákať
vidina bežného života, nie každodenný boj. V prípade, že sa na to
odhodlajú, svet im to zaplatí.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Slabina plánu môže spočívať v jednoduchom fakte, že keď muž dostane do rúk kalašnikov, nerád ho mení za pluh. Okrem toho &lt;span class=&quot;hili&quot;&gt;Taliban&lt;/span&gt;
už vyhlásil, že nebojuje za peniaze a pôžitky. Ľahko sa môže stať, že
prípadných napravených radikálov bude potrebné strážiť, aby im ich
bývalí druhovia neprišli pripomenúť, že zrada sa nevypláca, ani keď ju
vyvážia zlatom. Napriek tomu to môže byť cesta, ako si postupne získať
časť nedôverčivej afganskej populácie. Ukázať, že svet jej chce pomôcť postarať sa o vlastnú krajinu. Nie ju zabrať.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Treba len dúfať, že peniaze z fondu nebude potrebné použiť na úplne iné
účely. Slovensko ohlásilo vyslanie ďalších vojakov do Afganistanu.
Vláda tak plní svoj sľub a dokazuje, že je pre ňu spolupráca s
partnermi v NATO dôležitá. Len sa tak trocha zdá, že na vyslanie
vojakov chýbajú prostriedky. Skutočne sa to nedalo vyriešiť skôr?
&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 28. 01. 2010&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/01/28/peniaze_a_vojaci</link>
      <pubDate>Thu, 28 Jan 2010 19:08:01 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>O Obamovi, Ashtonovej a telefónnych účtoch</title>
   <description>&lt;span lang=&quot;EN-US&quot;&gt;Komu zavoláme prvému? Do Paríža. Ale nie,
do Londýna. Do Berlína predsa! A čo tak Catherine Ashtonovej? Má niekto
číslo? Počkajte, niekde tu mám vizitku. Čo to na nej píšu? Že je vysoká
predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Hmm? Aha, to je
v preklade šéfka diplomacie Európskej únie. Jej by sme asi &lt;st1&gt;&lt;st1&gt;mali&lt;/st1&gt;&lt;/st1&gt; zavolať.
Ale ako prvej? Skutočne?&lt;/span&gt;&lt;p /&gt;&lt;br/&gt;&lt;span lang=&quot;EN-US&quot;&gt;Bude takto vyzerať konverzácie elít vo
Washingtone, Pekingu či Moskve, keď budú chcieť  niečo
v budúcnosti oznámiť Európe?&lt;/span&gt;&lt;p /&gt;

&lt;p class=&quot;MsoNormal&quot;&gt;&lt;span lang=&quot;EN-US&quot;&gt;Najprv by sa asi patrilo vystrúhať takmer
poklonu európskym lídrom. Veď nasledovali toľko vychvaľovaný príklad amerického
ľudu. Ashtonová síce nie je charizmatický Afroameričan, ale jej koketovanie
s radikálnejšou ľavicovou scénou z mladosti a nie príliš veľké
skúsenosti so zahraničnou politikou a riadením niečoho sú približne na
úrovni Baracka Obamu z času, keď si ho obyvatelia &lt;st1&gt;&lt;st1&gt;USA&lt;/st1&gt;&lt;/st1&gt; zvolili do Bieleho domu. Ak
súčasný americký prezident presvedčil toľkých, že on je najlepšia voľba pre
úrad, ktorý zastáva, Ashtonová to tiež môže tvrdiť bez začervenania. A keď
sme pri tej charizme, priatelia britskej barónky tvrdia, že protivníkov
„nedrví“ ale dokáže ich presviedčať a je šarmantná. V to je vraj tajomstvo
jej úspechu.&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;

&lt;p class=&quot;MsoNormal&quot;&gt;&lt;span lang=&quot;EN-US&quot;&gt;Dá sa povedať,  že presne tieto
vlastnosti pripisujú pozorovatelia aj Obamovi. Samozrejme, americký
prezident má tú výhodu, že môže niekoho aj rozdrviť, aj keď tento na to zatiaľ
nevyzerá. Napriek tomu po stole si Obama buchnúť môže, kým Ashtonová veľmi nie.
Veď po akom stole? Jej úlohou bude skôr jemne vyvažovať záujmy a chodiť
okolo veľkých hráčov po špičkách, ako ničiť nejaké kusy nábytku. Lebo, keď vo
Washingtonu, Pekingu či Moskve konečne nájdu jej číslo, telefonát môže vyzerať
aj takto:&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;




&lt;p class=&quot;MsoNormal&quot;&gt;&lt;span lang=&quot;EN-US&quot;&gt;No, Londýnu sa to páči, Parížu nie
a Berlín ešte nevie. Čo vy na to? Povedala by som, že im teraz všetkým
zavolám. Len to bude asi chvíľočku trvať, lebo by som rada brnkla aj do Ríma
a Madridu. Viete, a aj tá Varšava sa tiež chce ku všetkému vždy vyjadriť.
Ale neskladajte.&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p class=&quot;MsoNormal&quot;&gt;&lt;span lang=&quot;EN-US&quot;&gt;Už je asi jasné, prečo sa Európska
komisia tak veľmi snaží, aby telekomunikačné  spoločnosti znížili poplatky
za hovory. Aj Ashtonovej účty bude musieť niekto platiť.&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;&lt;p class=&quot;MsoNormal&quot;&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Napísané pre &lt;a href=&quot;http://eaq.sk/&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Euro-Atlantic Quarterly&lt;/a&gt; 4/2009&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2009/12/16/o_obamovi_ashtonovej_a_telefonnych_uctoch</link>
      <pubDate>Wed, 16 Dec 2009 21:06:55 +0000</pubDate>   
  </item>
    <item>
   <title>Obama chce vyhrať</title>
   <description>&lt;a href=&quot;http://www.whitehouse.gov/blog/2009/12/01/new-way-forward-presidents-address&quot; target=&quot;_blank&quot;&gt;Ani raz&lt;/a&gt; nepoužil vo svojej reči slovo víťazstvo. Americký prezident Barack Obama si však už na výhru zamiesil. Len nie je jasné, či na tú v Afganistane alebo v prezidentských voľbách v roku 2012.&lt;br/&gt;&lt;p&gt;Obamov plán v krátkosti znie: Amerika pošle do Afganistanu viac vojakov, ale pridať sa musia aj ostatní a dôležité sú civilné projekty. Budúcnosť Afganistanu je však aj tak najmä v rukách Afgancov, preto sa od júla 2011 budeme sťahovať domov.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Samozrejme, plány na stiahnutie jednotiek sa môžu aj meniť. Lenže Obama už použil vetu o odchode. Má slušnú šancu, že ju bude môcť naplniť. S týmto množstvom vojakov, azda s nejakými dohodami s umiernenými členmi Talibanu a tlakom na lepší výkon afganskej vlády sa bezpečnostná situácia v krajine môže skutočne zlepšiť. Nebude to asi stačiť na vyhlásenie víťazstva, o ňom však Obama ani nehovoril. Bude to však dosť na tvrdenie, že úspech sa dostavil. To bude zase prijateľný dôvod na odchod.&lt;/p&gt;&lt;p&gt;Veď už v roku 2012 čaká Obamu znovu boj o Biely dom. Prezident, ktorý priviedol svojich vojakov domov, je pravdepodobne opäť zvolený prezident. A hádam sa to aj v tom Afganistane nejako utrasie&lt;/p&gt;&lt;p&gt;&lt;i&gt;&lt;b&gt;Vyšlo v denníku Pravda 03. 12. 2009&lt;/b&gt;&lt;/i&gt;&lt;/p&gt;</description>
   <link>http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2009/12/02/obama_chce_vyhrat</link>
      <pubDate>Wed, 02 Dec 2009 23:45:49 +0000</pubDate>   
  </item>
  </rdf:RDF>
