http://matisak.blog.obroda.sk/ Padla facka &quot;na českom sále&quot;. Dve facky. Obe pre veľké strany. Slabučký výsledok pre ČSSD, ktorá si tieto voľby pripomínať v budúcnosti nebude, hoci ich vyhrala. ODS má síce malý dôvod na spokojnosť, ale len preto, že bude zostavovať vládu. Ináč jej lídrom prepad o 800-tisíc hlasov oproti voľbám v roku 2006 na pokojnom spánku nepridá.<br/><p>Veľké strany voliči potrestali odchodom k novým a menším. TOP 09 a Veci verejné ponúkli to, po čom bol práve v politickom priestore dopyt. Scenár, ktorý sa vôbec nedá vylúčiť ani o dva týždne v slovenských voľbách.<br /> <br /> Jiří Paroubek po vyhraných voľbách končí. Zo zlého výsledku, ktorý prekvapil všetkých, vyvodil zodpovednosť. To mu slúži ku cti (hoci sa dosť špekuluje, že očakával od vedenia strany odrádzanie od tohto rozhodnutia).<br /> <br /> Je až neuveriteľné, ako sa česká politická scéna v priebehu menej ako dvoch rokov výrazne premiešala. Na jeseň 2008 ČSSD zobrala útokom krajské voľby. Sociálni demokrati v nich povyhrávali, kde sa dalo. Vyzeralo to tak, že pravica je úplne na dne. ČSSD tak neodolala a zvrhla vládu počas českého predsedníctva Európskej únie. Nebolo to však najmúdrejšie rozhodnutie. Veď akým skvelým terčom by bola pre ČSSD nestabilná vláda na čele s nepríliš populárnym Mirkom Topolánkom. Namiesto toho tu bol kabinet extrémne populárneho Jana Fischera.<br /> <br /> A prišli ďalšie chyby. Ústavný súd na jeseň rozhodol o zrušení predčasných volieb. Keď sa politické strany snažili nájsť riešenie, aby sa hlasovanie predsa konalo, ČSSD ho v poslednej chvíli potopila. V tom čase pritom mala slušnú šancu voľby vyhrať. Dokonca aj partnerov na vládnutie by azda našla ľahšie. TOP 09 zďaleka nebola taká silná a Veci verejné sa na celoštátnej úrovni len prebúdzali. Veď Radek John sa stal ich predsedom až v lete 2009. Takmer na sto percent sa dá povedať, že obe strany, ktoré teraz vstupujú po prvý raz do snemovne, by vlani v októbri či novembri zaznamenali slabší výsledok ako teraz. Sociálna demokracia by mala lepšie postavenie najmä vtedy, ak by sa do parlamentu dostali ešte aj ľudovci, čo sa teraz nestalo.<br /> <br /> ČSSD príliš nezvládla ani kampaň. Možno si strana nerobila až toľko prieskumov, ako sa o nej často hovorí. Alebo ich nevie čítať. Nezmyselne sľubovať všeličo možné, keď väčšine ľudí prekáža zadlžovanie štátu? To má ďaleko do úplne ideálnej stratégie.<br /> <br /> Česká pravica tak získala väčšinu skôr pre chyby súpera a šťastie ako pre vlastnú šikovnosť. ODS môže ďakovať Topolánkovi, že si pustil &quot;hubu na špacír&quot; a ako jej predseda skončil. Nový líder Petr Nečas s občianskymi demokratmi neurobil žiadne zázraky, no aspoň zastavil ich prepad. TOP 09 mala dosť času vybudovať sa na značke Karla Schwarzenberga. Veci verejné zase na Johnovi a na tom, že toho ponúkali takmer viac ako sociálni demokrati. Znelo to však akosi zodpovednejšie a prednášali to noví ľudia. A ČSSD má, samozrejme, tú smolu, že časť hlasov, ktoré by mali prirodzene patriť jej, stále blokujú komunisti. Namiesto toho, aby KSČM bola živoriaca extrémistická strana, tak ju podporilo 580-tisíc ľudí. Aj keď je pravda, že je o stotisíc menej ako v minulých voľbách.<br /> <br /> Nečas chce vytvoriť koalíciu rozpočtovej zodpovednosti. Prekvapujúci výsledok, ktorý ho s najväčšou pravdepodobnosťou vynesie k moci, by však mal byť pre neho i ostatných aj zdvihnutý prst. Rozpočtová zodpovednosť musí byť v prvom rade o zodpovednosti osobnej. Aby pravicové vládnutie nebolo iba naordinovanie potrebného uťahovania opaskov ľuďom, ale i koniec papalášskeho porciovania štátneho medveďa.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 31. 05. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/05/31/dvaja_porazeni_vitazi Mon, 31 May 2010 10:01:39 +0000 <meta content="text/html; charset=utf-8" http-equiv="CONTENT-TYPE" /><title></title><meta content="OpenOffice.org 3.0 (Win32)" name="GENERATOR" /><style type="text/css"> </style> <p style="margin-bottom: 0cm;">Musím v mene Slobodnej Európy skromne uviesť, že sme nejakú úlohu pri páde komunistických režimov museli zohrať.</p><br/><meta content="text/html; charset=utf-8" http-equiv="CONTENT-TYPE" /><title></title><meta content="OpenOffice.org 3.0 (Win32)" name="GENERATOR" /><style type="text/css"> </style> <p style="margin-bottom: 0cm;"><meta content="text/html; charset=utf-8" http-equiv="CONTENT-TYPE" /><title></title><meta content="OpenOffice.org 3.0 (Win32)" name="GENERATOR" /><style type="text/css"> </style> <p style="margin-bottom: 0cm;">Keď sa teraz porozprávate s vtedajšími disidentmi, ako boli Václav Havel, Lech Walesa či Nathan Sharansky, vysvetlia vám, že slobodné informácie potrebovali. Prinášali im ich BBC, Hlas Ameriky, ale tiež Slobodná Európa.&quot; Toto mi povedal minulý rok, niekoľko týždňov pred 20. výročím Nežnej revolúcie, šéf rozhlasovej stanice Slobodná Európa Jeffrey Gedmin.</p><p style="margin-bottom: 0cm;">Dnes môže nahradiť úlohu rádia internet. Barack „Morpheus&quot; Obama a Hillary „Trinity&quot; Clintonová už možno hľadajú v celosvetovej sieti svojho Nea. Šéfka diplomacie USA predsa vyhlásila, že internet má existovať bez cenzúry. Ministerstvo financií zase uvoľnilo vydávanie licencií na niektoré internetové služby pre krajiny ako sú Irán, Kuba a Sudán, ktoré sú ináč zavalené rôznymi sankciami. Britská televízia BBC to komentovala s tým, že sloboda internetu sa stala princípom americkej zahraničnej politiky. Šírenie informácií vraj môže prispieť k otvoreniu sa uzatvorených režimov.</p><p style="margin-bottom: 0cm;">Určite môže, ale dnes je situácia trochu iná, ako keď Slobodná Európa vysielala do strednej a východnej Európy. Pomaranče už nie sú podpultový tovar ani v Moskve, ani v Pekingu. A je úplne normálne, že väčšina ľudí bude vždy merať slobodu cenou klobásy. Krajiny s autoritatívnymi vládami tak vytvorili okolo seba ešte oveľa dokonalejší Matrix ako svojho času komunisti. Musíme chrániť našich občanov pred zhubnými vplyvmi, znie z nich, a zároveň rafinovane ponúkajú svojim občanom vysvetlenia. Aké slobodné šírenia informácií? Veď to my máme! My že cenzurujeme? Kde inde, ako u nás nájdete pravdu o 11. septembri a o rôznych nových svetových poriadkoch? Západ vám nič také neponúkne, tam predsa žijú najhorší cenzori a médiá sú podplatené.</p><p style="margin-bottom: 0cm;">Potlesk ľavicových intelektuálov z časov komunizmu vystriedali komentáre horlivých blogerov. Všetko je teda naopak. Amerika šíri propagandu, ktorou sa snaží zastrieť skutočnosť. To je Matrix, v ktorom kritické myslenie nahradili pochybné konšpiračné teórie uzurpujúc si právo na pravdu. A na to si, mimochodom, stačí zapnúť Slovenskú televíziu a pána Ľuba Huďa. Nie je sa však čomu čudovať v krajine, ktorej premiér Robert Fico si vždy nájde nejakého vinníka - monopoly, médiá, farmaceutické spoločnosti - za naše ťažkosti, len určite nie našu sociálne orientovanú vládu.</p><p style="margin-bottom: 0cm;"><i><b>Napísané pre Euro-Quarterly 1/2010</b></i></p></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/04/23/zacne_sa_v_matrixe_svetovej_politiky_suboj_o_informacie Fri, 23 Apr 2010 21:02:10 +0000 Koho Pán Boh miluje, toho s krížom navštevuje. Ak by to naozaj platilo, tak Poľsko by patrilo k vyvoleným národom. Bodaj by to bolo len cynické konštatovanie, bohužiaľ je to však fakt.<br/><p>Takmer sto mŕtvych, predstavitelia celého národa. Prezidentský pár, politici, kňazi, vojaci, bojovníci za slobodu, pozostalí obetí masakry v Katyni. To všetko sú obete osudného letu. Letu na miesto, kde sa písala jedna z najčernejších kapitol poľských dejín. Po neuveriteľnej katastrofe k nej pribudla ďalšia. Akoby to bola kniha, ktorú ešte osud nechcel dopísať, a aj za cenu najvyššiu k nej musel pridať ďalšie stránky.<br /> <br /> Nebol to len zlý sen, muselo si povedať Poľsko, keď sa prebudilo do nového dňa po tragédii. Prebudilo sa však zvláštne zjednotené, hoci smutnými udalosťami. Smrť totiž dokáže zjednotiť, hoci Lech Kaczyński ako politik vedel tiež rozdeľovať. Nielen Poľsko, ale aj svet.<br /> <br /> Poľskí komentátori až neveriacky krútili hlavou, keď s námahou v hlase o ich zosnulom prezidentovi rozprávala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale najmä ruská hlava štátu Dmitrij Medvedev. Historickí nepriatelia Poľska zrazu vyhlasujú štátny smútok a vzdávajú nefalšovaný hold predstaviteľovi krajiny, ktorú si v minulosti delili. <br /> <br /> Všetko o tragédii poľského lietadla v Rusku <br /> <br /> Možno už zajtra bude všetko inak. Kritici prestanú páliť sviečky na niečiu počesť a vrátia sa k tvrdým slovám. Azda je to aj správne. Nemusíme sa snažiť hľadať jednotu vo všetkom. Nie je to možné ani prirodzené. Nerobil to ani Lech Kaczyński. Ako predposledný podpísal Lisabonskú zmluvu. Neraz si nebral servítku, keď hovoril o vzťahoch Poľska a Ruska či Nemecka. Znášal za to kritiku, oprávnenú aj neoprávnenú. A naraz dokonca jeho odporcovia zisťujú, že im chýba. Lebo, keď zmiznú iné názory, aj také, ktoré sa nepáčili, zostávame len s vlastnými myšlienkami. Ťažšie sa nám potom pozerá do zrkadla, s väčšou námahou odhaľujeme vlastné chyby.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 12. 04. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/04/11/smrt_dokaze_zjednotit Sun, 11 Apr 2010 10:20:54 +0000 Ruskí predstavitelia radi hovoria Západu, že ich krajina je iná. Zdôrazňujú, že ich hodnoty sú rozdielne. Možno je to aj trochu pravda, ale zdá sa, že niečo spoločné máme. Problém boja s terorizmom.<br/><p>Západu a špeciálne Spojeným štátom neraz aj ruskí kritici vyčítajú, že na seba poštvali radikálov všetkého druhu svojou necitlivou politikou, veľmocenskými ambíciami a nepočúvaním druhých. Dokonca sa vraj proti tomu rôzni extrémisti „iba“ bránia. Zjednodušene – to že je Západ ich terčom, je v prvom rade jeho vina. </p><p>Lenže takto sa to dá povedať aj o Rusku a jeho problémoch. Sú samovražední útočníci v jeho uliciach odpoveďou na v nejednom prípade brutálny postup ruských vojsk na severnom Kaukaze? Ako hlboko je v Čečenoch zarytý protest krivdy proti Moskve, ktorá státisíce z nich nechala v roku 1944 presídliť z ich domovov? Nariadili to predstavitelia Sovietskeho zväzu. Toho ZSSR, ktorého rozpad označil premiér súčasného Ruska Vladimir Putin za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia. </p><p>Nedá sa ani nespomenúť, že najhoršie teroristické útoky v dejinách moderného Ruska a Ameriky majú svoje rozpracované konšpiračné teórie. Podľa nich udalosti z 11. septembra 2001 zosnovala vláda Georgea Busha a výbuchy obytných domov v septembri 1999 zase ruská bezpečnostná služba. </p><p>A misia splnená? Koľko ráz už bývalý prezident USA George Bush oľutoval, že sa v máji 2003 nechal odfotiť s týmito slovami na lietadlovej lodi Abraham Lincoln. Bolo ani nie dva mesiace od začiatku irackej vojny. Čo prišlo potom? Krvavý zápas s Al–Kajdá a ďalšími radikálmi. Ohlásenie konca protiteroristickej operácie v Čečensku z apríla minulého roku vyznieva v kontexte včerajších útokov z Moskvy ako iracké déja vu.</p><p>Prekvapujúco možno teda naozaj Západ a Rusko nemajú v oblasti boja s terorizmom až tak málo spoločné. Obe strany majú na konte svoje zlyhania a určite tiež temné tajomstvá. Preto je to aj niečo, kde by mohli spolupracovať. Nigérijčan, ktorý chcel odpáliť vlani na Vianoce americké lietadlo, je nainfi kovaný podobnou ideológiou ako samovražedné atentátničky z moskovského metra. </p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 30. 03. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/03/30/terorizmus_spaja_rusko_a_zapad Tue, 30 Mar 2010 09:17:35 +0000 Mirek Topolánek vyhráva nad Jiřím Paroubkom 5 : 2. Áno, odkedy sú tieto dve postavy českej politickej scény predsedami svojich strán, šéf ODS dokázal svojho partnera z ČSSD vo voľbách väčšinou poraziť. Kritici Topolánka môžu hovoriť, že občianski demokrati víťazili skôr napriek svojmu vedeniu. Víťazstvá mu už aj tak nezoberú.<br/><p>Lenže predseda ODS v politike končí. Nebude lídrom strany pre júnové voľby a je veľmi pravdepodobné, že skôr či neskôr opustí aj šéfovskú stoličku. Výroky na adresu cirkví, homosexuálov a Židov by Topolánek takmer určite pred dvoma či troma rokmi v pohode prekonal. Teraz, tesne pred voľbami, boli poslednou kvapkou do mora nespokojnosti s ním. </p><p>Paroubek ČSSD do boja o voličské hlasy, naopak, povedie. Hrozba, že sa po nich bude musieť porúčať z predsedníckeho kresla aj on, však nad ním veľmi nepríjemne visí. </p><p>Kým v politickom zákulisí platí, že je lepšie byť obávaný ako obľúbený, smerom k voličom je to inak. Paroubek nie je určite milovaný líder. Sociálni demokrati si robia dosť prieskumov verejnej mienky na to, aby vedeli, že existuje nezanedbateľná časť Čechov, ktorí nemôže ich predsedu vystáť. Nájde sa medzi i dosť takých, ktorí by za iných okolností minimálne uvažovali, že dajú ČSSD hlas. </p><p>Topolánka potopili jeho výroky. Pri všetkej úcte k cirkvám, homosexuálom a Židom, ktorých mohli vyjadrenia predsedu ODS uraziť, kto všetko zostal v nemom úžase nad slovami Paroubka o novom februári 1948, ktoré vyslovil po voľbách v júni 2006? Samozrejme, po voľbách, ktoré prehral. Nehovoriac o tom, že v tom čase bol stále premiérom. Časť ľavicovo orientovaných Čechov neschvaľuje koketovanie ČSSD s komunistami. Nevnímajú ju pod vedením Paroubka ako modernú sociálno–demokratickú stranu, ale skôr ako naružovo nalakovaných červených. </p><p>A z toho už vyplýva najväčšie ohrozenie pre sociálnych demokratov. S kým vládnuť, kladú si otázku. Podpredseda ČSSD Lubomír Zaorálek dokonca vyhlásil, že strana necíti, že má už volebný súboj vyhratý, pretože jej z prieskumov nevychádza nijaký partner do kabinetu.</p><p>Jednou z veľkých Paroubkových chýb je, že za posledné roky urobil veľmi málo preto, aby rozšíril koaličný potenciál sociálnej demokracie. Skôr naopak. Na menšie strany sa díval s neskrývaným dešpektom. Narušené sú aj v minulosti pomerne dobré vzťahy s ľudovcami. Svedčí o tom epizóda, keď si KDU–ČSL len nedávno poriadne vystrelila priamo z Paroubka. Mladá fronta Dnes dávala lídrom politických strán ekonomický test. Sociálni demokrati vyzvedali u ľudovcov, o čom budú otázky, a tí im odkázali, že o korupcii. Paroubek sa nakoniec pre denník zmohol na jednu odpoveď. </p><p>Občianski demokrati majú špeciálne s Petrom Nečasom prirodzených partnerov v ďalších pravicových stranách, ktoré smerujú do parlamentu. Nemusia vyhrať voľby, ale čím tesnejšie skončia za sociálnou demokraciou, tým väčšia šanca sa im črtá, že budú zostavovať vládu. To by bola posledná kvapka pre Paroubka</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 29. 03. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/03/29/paroubek_bojuje_vo_vobach_o_prezitie Mon, 29 Mar 2010 08:39:56 +0000 Česko už malo mať dávno vládu. Normálnu, bežnú vládu, ktorá vznikla z parlamentných volieb. Nie neobvyklú. Akúsi úradnícku. S nejasnými vplyvmi politických strán.<br /><br/><p>Je úplne jedno, či je kabinet Jana Fischera populárny. Úradnícka vláda mala byť len krátkodobé riešenie, ale Ústavný súd a ČSSD jej životnosť neúmerne natiahli. Najsympatickejší na Fischerovi nie je výkon jeho tímu, ale fakt, že si uvedomuje, ako jeho dočasnosť trvá pridlho.</p><p>Nie je sa ani čo diviť zeleným, že chcú z tejto vlády odísť. Je to jediná vec, ktorú ešte môžu urobiť. Aspoň ich to trocha zviditeľní, pretože v kabinete by sa už len niekoľko mesiacov zbytočne potácali. </p><p>Celkovo to boli štyri nevydarené roky pre českú politickú scénu. Najprv pat po voľ bách. Potom ťažké skladanie vlády na niekoľko pokusov, ktorú nakoniec museli podporiť prebehlíci. Prišiel dokonca pád kabinetu, práve v čase, keď Česko predsedalo Európskej únii.</p><p>Ústavný súd následne zrušil predčasné voľby. Problém predsedu ODS Mirka Topolánka s výrokmi o homosexuáloch, Židoch a cirkvi je už len povestná čerešnička na torte, ktorej kôstkou sa však môže expremiér zadusiť.</p><p>Česko potrebuje voľby a normálnu, bežnú politickú vládu. Je úplne jedno akú, vždy bude jasnejšie</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 24. 03. 2003</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/03/24/nevydarene_roky Wed, 24 Mar 2010 08:12:45 +0000 Barack Obama vyhral prezidentské voľby už pred rokom a pol. Aj viacerí jeho podporovatelia však doteraz tvrdili, že sa stále správa skôr ako kandidát na šéfa Bieleho domu, nie ako vládca Oválnej pracovne.<br/><p>Teraz je už všetko inak. Obama zvíťazil v bitke, v ktorej pohoreli viacerí jeho predchodcovia. Presadením zdravotníckej reformy si zabezpečil svoju kapitolu v dejinách ako prezident. Nielen ako prvý Afroameričan, ktorý zvíťazil v súboji o Biely dom.</p><p>V prvom rade si však Obama vypýtal miesto v budúcnosti. Išiel do mimoriadneho rizika. O reforme asi nebolo možné presvedčiť nikoho z republikánskej opozície.</p><p>Na svoju stranu si však zatiaľ nedokázal získať ani veľkú časť verejnosti. Tu určite nepomohlo, keď demokratom naklonení komentátori naznačovali, že Američanom sa nedá vládnuť, lebo nechápu, že vláda im chce dobre.</p><p>Lenže vždy, keď politici hovoria, že chcú občanom dobre, ľudí to niečo stojí. Reforma znamená minimálne krátkodobé zvýšenie výdavkov v čase rekordného defi citu. Je normálne a správne, že obyvatelia krútia hlavou, keď chce vláda do niečoho vraziť obrovské peniaze. Alebo začne reforma dosť rýchlo fungovať, alebo môže ľahko stáť Obamu znovuzvolenie.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 23. 03. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/03/23/obamova_buducnost Tue, 23 Mar 2010 08:09:39 +0000 Ak ich nemôžeš poraziť, kúp si ich.<br/><p>Aj tak sa dá v krátkosti opísať časť stratégie, ktorú sa svet chystá uplatniť voči Talibanu. Niektorých členov hnutia by vraj mohla zlákať vidina bežného života, nie každodenný boj. V prípade, že sa na to odhodlajú, svet im to zaplatí.</p><p>Slabina plánu môže spočívať v jednoduchom fakte, že keď muž dostane do rúk kalašnikov, nerád ho mení za pluh. Okrem toho <span class="hili">Taliban</span> už vyhlásil, že nebojuje za peniaze a pôžitky. Ľahko sa môže stať, že prípadných napravených radikálov bude potrebné strážiť, aby im ich bývalí druhovia neprišli pripomenúť, že zrada sa nevypláca, ani keď ju vyvážia zlatom. Napriek tomu to môže byť cesta, ako si postupne získať časť nedôverčivej afganskej populácie. Ukázať, že svet jej chce pomôcť postarať sa o vlastnú krajinu. Nie ju zabrať.</p><p>Treba len dúfať, že peniaze z fondu nebude potrebné použiť na úplne iné účely. Slovensko ohlásilo vyslanie ďalších vojakov do Afganistanu. Vláda tak plní svoj sľub a dokazuje, že je pre ňu spolupráca s partnermi v NATO dôležitá. Len sa tak trocha zdá, že na vyslanie vojakov chýbajú prostriedky. Skutočne sa to nedalo vyriešiť skôr? </p><p><b>Vyšlo v denníku Pravda 28. 01. 2010</b></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2010/01/28/peniaze_a_vojaci Thu, 28 Jan 2010 19:08:01 +0000 <span lang="EN-US">Komu zavoláme prvému? Do Paríža. Ale nie, do Londýna. Do Berlína predsa! A čo tak Catherine Ashtonovej? Má niekto číslo? Počkajte, niekde tu mám vizitku. Čo to na nej píšu? Že je vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Hmm? Aha, to je v preklade šéfka diplomacie Európskej únie. Jej by sme asi <st1><st1>mali</st1></st1> zavolať. Ale ako prvej? Skutočne?</span><p /><br/><span lang="EN-US">Bude takto vyzerať konverzácie elít vo Washingtone, Pekingu či Moskve, keď budú chcieť niečo v budúcnosti oznámiť Európe?</span><p /> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Najprv by sa asi patrilo vystrúhať takmer poklonu európskym lídrom. Veď nasledovali toľko vychvaľovaný príklad amerického ľudu. Ashtonová síce nie je charizmatický Afroameričan, ale jej koketovanie s radikálnejšou ľavicovou scénou z mladosti a nie príliš veľké skúsenosti so zahraničnou politikou a riadením niečoho sú približne na úrovni Baracka Obamu z času, keď si ho obyvatelia <st1><st1>USA</st1></st1> zvolili do Bieleho domu. Ak súčasný americký prezident presvedčil toľkých, že on je najlepšia voľba pre úrad, ktorý zastáva, Ashtonová to tiež môže tvrdiť bez začervenania. A keď sme pri tej charizme, priatelia britskej barónky tvrdia, že protivníkov „nedrví“ ale dokáže ich presviedčať a je šarmantná. V to je vraj tajomstvo jej úspechu.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Dá sa povedať, že presne tieto vlastnosti pripisujú pozorovatelia aj Obamovi. Samozrejme, americký prezident má tú výhodu, že môže niekoho aj rozdrviť, aj keď tento na to zatiaľ nevyzerá. Napriek tomu po stole si Obama buchnúť môže, kým Ashtonová veľmi nie. Veď po akom stole? Jej úlohou bude skôr jemne vyvažovať záujmy a chodiť okolo veľkých hráčov po špičkách, ako ničiť nejaké kusy nábytku. Lebo, keď vo Washingtonu, Pekingu či Moskve konečne nájdu jej číslo, telefonát môže vyzerať aj takto:</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">No, Londýnu sa to páči, Parížu nie a Berlín ešte nevie. Čo vy na to? Povedala by som, že im teraz všetkým zavolám. Len to bude asi chvíľočku trvať, lebo by som rada brnkla aj do Ríma a Madridu. Viete, a aj tá Varšava sa tiež chce ku všetkému vždy vyjadriť. Ale neskladajte.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Už je asi jasné, prečo sa Európska komisia tak veľmi snaží, aby telekomunikačné spoločnosti znížili poplatky za hovory. Aj Ashtonovej účty bude musieť niekto platiť.</span></p><p class="MsoNormal"><i><b>Napísané pre <a href="http://eaq.sk/" target="_blank">Euro-Atlantic Quarterly</a> 4/2009</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2009/12/16/o_obamovi_ashtonovej_a_telefonnych_uctoch Wed, 16 Dec 2009 21:06:55 +0000 <a href="http://www.whitehouse.gov/blog/2009/12/01/new-way-forward-presidents-address" target="_blank">Ani raz</a> nepoužil vo svojej reči slovo víťazstvo. Americký prezident Barack Obama si však už na výhru zamiesil. Len nie je jasné, či na tú v Afganistane alebo v prezidentských voľbách v roku 2012.<br/><p>Obamov plán v krátkosti znie: Amerika pošle do Afganistanu viac vojakov, ale pridať sa musia aj ostatní a dôležité sú civilné projekty. Budúcnosť Afganistanu je však aj tak najmä v rukách Afgancov, preto sa od júla 2011 budeme sťahovať domov.</p><p>Samozrejme, plány na stiahnutie jednotiek sa môžu aj meniť. Lenže Obama už použil vetu o odchode. Má slušnú šancu, že ju bude môcť naplniť. S týmto množstvom vojakov, azda s nejakými dohodami s umiernenými členmi Talibanu a tlakom na lepší výkon afganskej vlády sa bezpečnostná situácia v krajine môže skutočne zlepšiť. Nebude to asi stačiť na vyhlásenie víťazstva, o ňom však Obama ani nehovoril. Bude to však dosť na tvrdenie, že úspech sa dostavil. To bude zase prijateľný dôvod na odchod.</p><p>Veď už v roku 2012 čaká Obamu znovu boj o Biely dom. Prezident, ktorý priviedol svojich vojakov domov, je pravdepodobne opäť zvolený prezident. A hádam sa to aj v tom Afganistane nejako utrasie</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 03. 12. 2009</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/myslim_si/2009/12/02/obama_chce_vyhrat Wed, 02 Dec 2009 23:45:49 +0000