http://matisak.blog.obroda.sk/ „Z 500 miliónov Európanov sa dajú vybrať naozaj dobrí ľudia, takže konkurencia je veľká a snaha sa nekončí výberovým konaním,“ hovorí o práci v inštitúciách EÚ Soňa Plecitá. Je zamestnaná ako ekonomická analytička na Generálnom riaditeľstve pre ekonomiku a financie. Zodpovedá za technické prípravy krajín na zavedenie eura.<br/><p><b>Čo by ste poradili uchádzačom o prácu v inštitúciách Európskej únie? </b><br /> Nevyhnutná je výborná jazyková pripravenosť. Cudzími jazykmi na pôde EÚ totiž dobre hovorí každý, a to nie jedným, ale väčšinou dvoma až troma. Rozhodne sa neoplatí uspokojiť sa s tým, že sa niekto učil angličtinu na strednej škole a má z nej maturitu. Cení sa aj predchádzajúca skúsenosť zo študijného alebo odborného pobytu v zahraničí. Práca v inštitúciách EÚ určite nie je len pre právnikov, ekonómov a politológov. Keďže väčšina uchádzačov absolvovala práve humanitné odbory, dobrú šancu majú práve „technici“. </p><p><b>Prečo ste sa rozhodli vyskúšať si toto zamestnanie a čo vám to prinieslo? </b><br /> Môže to znieť ako klišé, ale verím v dôležitosť európskej integrácie. Na stáž na Generálne riaditeľstvo pre rozpočet som prišla v roku 2003, teda ešte ako občan nečlenskej krajiny EÚ a jeden z prvých Slovákov, ktorí v inštitúciách EÚ pracovali. Je to veľmi motivujúce prostredie. Z 500 miliónov Európanov sa dajú vybrať naozaj dobrí ľudia, takže konkurencia je veľká a snaha sa nekončí na výberovom konaní. Baví ma práca v multikultúrnom prostredí, mať kolegov z rôznych krajín je veľmi obohacujúce a občas aj zábavné. Každý ma iný pracovný rytmus, zvyky, inak reaguje na problémy. Po pracovnej stránke som teda veľmi spokojná, zrejme až na pomalú možnosť kariérneho postupu v rámci inštitúcií. Ten je do veľkej miery založený na odpracovaných rokoch. Pokiaľ má niekto 25 rokov a túži sa stať rýchlo riaditeľom, radím mu skôr súkromný sektor. </p><p><b>Ako sa žije v Bruseli? </b><br /> Na Bruseli mi ako väčšine cudzincov najviac prekáža premenlivé počasie, skúpe na slnečné dni, a potom úroveň služieb. Belgičania začínajú pracovať skôr ako my v inštitúciách. Keď sa teda dostanem z kancelárie von, všetky obchody aj banky sú už zatvorené. Sobota potom znamená veľkú naháňačku po obchodoch, pošte, čistiarňach... Manuálna práca domácim tiež veľmi nejde, takže keď potrebujem inštalatéra, hľadám poľského. </p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 10. 06. 2010</b></i></p><p></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/06/10/slovenka_v_bruseli_maturitna_anglictina_nestaci Thu, 10 Jun 2010 22:31:09 +0000 Česko má so stredo-pravicovými stranami šancu na stabilnú vládu. ČSSD zase môže pobyt v opozícii pomôcť. Povedal mi to politológ <a href="http://upol.ff.cuni.cz/vyucujici/interni-vyucujici/phdr-jan-bures-phd/" target="_blank">Jan Bureš</a>.<br /><br/><p><b>Je TOP 09 skutočný víťaz volieb?</b><br /> Strana, ktorej tvárou je Karel Schwarzenberg, vznikla približne pred rokom. A teraz získala také množstvo hlasov a poslancov, že bude kľúčovým hráčom na pravej strane politického spektra. Okrem toho TOP 09 vyhrala Prahu, kde 20 rokov víťazili občianski demokrati.<br /> <br /> <b>Pre ODS je teda TOP 09 aj konkurent?</b><br /> Pravicovým zameraním sú tieto dve strany partnermi, ale uchádzajú sa o podobných voličov, takže navzájom i súťažia. To platí aj o Veciach verejných. Občianski demokrati budú určite ešte viesť komplikované rokovania s týmito subjektmi o zostavení vlády. Faktom však je, že nijaká iná koalícia, ktorá by bola tak názorovo prepojená, nemôže vzniknúť. Teda sa nakoniec dohodnú.<br /> <br /> <b>Vlády v Česku nebývajú v poslednom období najstabilnejšie. Môže sa to teraz zmeniť, keďže kabinet by mali vytvoriť ideologicky blízke strany?</b><br /> Názorovo príbuzné strany vytvárajú najpevnejšie koalície. Keď sa spája ľavica s pravicou, výsledok je vždy najmä ten, že sa dohodnú na tom, čo neurobia. Tak to bolo štyri roky v Nemecku, kde vládla veľká koalícia CDU/CSU a SPD. Krajinu riadili v podstate neúspešne, nikam ju zásadne neposunuli. Je teda v poriadku, keď jedna ideovo blízka koalícia vládne a proti nej stojí opozícia.<br /> <br /> <b>ČSSD sa teda možno ani nebude až tak príliš usilovať o to, aby zostavila vládu, hoci hovorí, že by mala dostať prvý pokus na rokovanie o vzniku kabinetu.</b><br /> Pre sociálnu demokraciu by nebolo výhodné spojiť sa s TOP 09 a Vecami verejnými. V takejto koalícii by mala slabé postavenie. Aj programovo je ČSSD veľmi vzdialená najmä TOP 09. Takú vládu by veľmi rýchlo začalo sprevádzať napätie. Sociálni demokrati okrem toho môžu využiť novú situáciu a zostať v opozícii. Stále vedia, že majú pomerne silnú podporu vo verejnosti. Vyhrali voľby, aj keď je to slabé víťazstvo. V koalícii so stredo-pravicovými stranami by mohla sociálna demokracia len stratiť, lebo by im musela príliš ustúpiť. Okrem toho zmenám v ČSSD nahráva aj fakt, že Jiří Paroubek odstúpil z jej čela. Spoločnosť už jeho osoba príliš rozdeľovala.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 01. 06. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/06/01/stredo-pravicove_strany_si_pri_moci_budu_aj_konkurovat Tue, 01 Jun 2010 10:11:53 +0000 Mieri do premiérskeho kresla. Ale má na to chuť? Líder ODS Petr Nečas po sčítaní všetkých hlasov odovzdaných v českých voľbách mi poskytol exkluzívny rozhovor ako prvému slovenskému novinárovi.<br/><p><b>Nakoľko sa už cítite českým predsedom vlády?</b><br /> Zatiaľ si tieto myšlienky nepripúšťam. Teraz je nevyhnutné správať sa seriózne. Uzavrieť s partnermi dohodu, rokovať s pánom prezidentom. Potom bude čas na podobné pocity.<br /> <br /> <b>Máte chuť byť premiérom?</b><br /> Keby som nemal ambíciu zasadnúť do kresla predsedu vlády, tak by som nerobil prácu, ktorej sa venujem.<br /> <br /> <b>Hovoríte o dohode s partnermi. Myslíte jednoznačne strany TOP 09 a Veci verejné?</b><br /> Áno. Sú to politické strany, ktoré otvorene vyhlásili, že za svoju prioritu považujú zastavenie zadlžovania krajiny.<br /> <br /> <b>Čo teraz očakávate od prezidenta Václava Klausa? Poverenie na zostavenie vlády?</b><br /> Pán prezident bude postupovať v súlade s ústavou. O tom nepochybujem. Zároveň bude postupovať tak, aby rozhodol čo najlepšie v prospech Českej republiky. Je sám bývalý predseda vlády a exminister financií. Preto dobre vie, že nejaké naťahovanie momentálnej situácie krokmi, ktoré nebudú príliš produktívne, by mohlo ohroziť pozíciu krajiny na finančných trhoch. Toto je aj silný moment pre politikov, aby čo najrýchlejšie vytvorili vládu. Česko už viac ako rok neriadi kabinet s jasným politickým mandátom. To štátu určite nesvedčí.<br /> <br /> <b>Ako rýchlo teda chcete poskladať vládu?</b><br /> Pre ODS by bolo najlepšie, ak by to bolo do mesiaca, maximálne do dvoch, teda do konca júla. Za kľúčové totiž považujeme, aby kabinet čo najrýchlejšie predstavil rozpočet na rok 2011. Zároveň bude zrejme potrebné urobiť úpravy tohtoročného rozpočtu, aby sme za vyhli vyššiemu deficitu.<br /> <br /> <b>Líder Vecí verejných Radek John sa pred voľbami viac ráz vyjadril, že jeho strana nemusí byť súčasťou vlády a môže len podporovať vhodné návrhy v parlamente, ktoré predloží akýkoľvek kabinet. Uprednostňujete takúto spoluprácu alebo skôr klasickú koalíciu?</b><br /> Mali by sme preferovať skôr klasickú koaličnú vládu.<br /> <br /> <b>Ak sa stanete českým premiérom, povedie vaša prvá zahraničná cesta na Slovensko, ako býva zvykom?</b><br /> Samozrejme.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 31. 05. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/05/31/vladu_chcem_mat_do_konca_jula_tvrdi_necas Mon, 31 May 2010 10:05:24 +0000 <p>Menšinová vláda ČSSD s komunistami áno, priama koalícia už ťažko. Takto vyzerá jeden z možných povolebných scenárov, ktorý mi opísal politológ <a href="http://ispo.fss.muni.cz/lubomir-kopecek" target="_blank">Lubomír Kopeček</a> z Masarykovej univerzity v Brne. Podľa neho je v hre aj veľká koalícia sociálnej demokracie s ODS. Tej však môže byť viac naklonená časť občianskych demokratov ako ľudia v ČSSD. Česi hlasujú v parlamentných voľbách už zajtra a pozajtra. </p><br/><p><b>Keď slovenský premiér Robert Fico podporí v predvolebnej kampani lídra sociálnych demokratov Jiřího Paroubka, má to vplyv na českých voličov?</b><br /> Nijaký zásadný. Vyzerá však dobre, keď sa na predvolebnom mítingu objaví zahraničný kolega, ktorý je v Česku celkom známy. A nerobí to len Paroubek.<br /> <br /> <b>Môže volebnými kartami nejakým spôsobom zamiešať fakt, že sa českí hokejisti stali majstrami sveta?</b><br /> Majstrovstvá sveta ovplyvnili predvolebnú kampaň podobne ako povodne. V Česku sa posledné dni hovorí viac o týchto témach. Nie o voľbách. Kampaň ustúpila do pozadia. To je nevýhoda pre menšie strany, najmä Zemanovcov, ktorým preferencie mierne stúpali.<br /> <br /> <b>Je zlatá medaila pre niekoho výhoda?</b><br /> Všetci si na tom môžu prihriať polievočku, hoci pochybujem, že im to pomôže. Politici sa radi ukazujú s populárnymi tvárami. Či je to hokejista Jaromír Jágr, ktorý hovorí, že volí ODS, alebo spevák Michal David. Toho angažovala sociálna demokracia. Je to trend. Kampaň je oveľa viac o zábave ako o prezentovaní politického obsahu.<br /> <br /> <b>Pred štyrmi rokmi znamenali voľby pat medzi pravicou a ľavicou. Sú tieto zákopy stále také viditeľné?</b><br /> V roku 2006 sme tu mali dva jasné varianty. Buď menšinová vláda ČSSD s podporou komunistov, alebo vláda ODS s ľudovcami a zelenými. Po štyroch rokoch už nie je tento zákop taký viditeľný. Teraz je tu oveľa viac možností. Aj spojenie sociálnej demokracie s ODS je oveľa pravdepodobnejšie, ako to bolo v roku 2006.<br /> <br /> <b>Volebný líder občianskych demokratov Petr Nečas to však odmieta. </b><br /> Áno, Nečas je volebný líder ODS. Iba volebný líder. Verím mu, že si veľkú koalíciu z rôznych dôvodov nepraje. Nečasova pozícia v strane však nie je najpevnejšia. Je v situácii, že volebný výsledok občianskych demokratov bude pravdepodobne jeden z najhorších od roku 1992, ak nie vôbec najhorší. Pri koaličných rokovaniach teda nemusí mať najdôležitejšie slovo. V rámci ODS je veľmi silná skupina, pre ktorú je veľká koalícia celkom rozumná alternatíva.<br /> <br /> <b>Ako sa k tomu stavia ČSSD?</b><br /> Sociálna demokracia je viac ako pravdepodobný víťaz volieb. V horšom prípade dostane 27-28 percent hlasov, v lepšom vyše 30 percent. V novej vláde chce hrať prvé husle. To by ju mohlo odrádzať od spojenia sa s druhou najsilnejšou stranou, ktorá by predsa len mala vyššie nároky. ČSSD sa po voľbách bude rozhodovať, čo je pre ňu najvýhodnejšie.<br /> <br /> <b>Môže to byť aj menšinová vláda s podporou komunistov, ktorí tak získajú priamy vplyv na riadenie štátu?</b><br /> Myslím, že KSČM by nemala priamy vplyv na vedenie krajiny. Sociálni demokrati využijú komunistov na vyslovenie dôvery vláde a potom ich určitým spôsobom odmenia. Neznamená to však, že budú nejako zásadne zasahovať do riadenia štátu.<br /> <br /> <b>Nebude to však KSČM požadovať?</b><br /> Je pravdepodobné, že komunisti by mohli po dohode s ČSSD získať zaujímavý post v parlamente. Možno aj predsedu Poslaneckej snemovne. KSČM môže zasiahnuť do tvorenia vládneho programu, ale to by sociálnej demokracii nijako zvlášť nevadilo. Mnoho požiadaviek komunistov môže rovnako dobre vyhlásiť za svoje. KSČM azda dostane miesta nejakých námestníkov. Neviem si však predstaviť, že by vznikla formálna koalícia sociálnych demokratov a komunistov. To by v ČSSD vyvolalo zemetrasenie.<br /> <br /> <b>Štyri roky na českej politickej scéne priniesli menšinovú vládu, kabinet s podporou prebehlíkov, jeho pád, zrušené predčasné voľby i dočasnú vládu, ktorá je stále pri moci. Znamenajú voľby stabilitu?</b><br /> Akákoľvek vláda, ktorá vznikne, bude nestabilná. Je to veľmi pravdepodobné. Skoro by som povedal, že jedna z prvých vecí, ktorá príde po voľbách na pretras, bude, kedy budú Česi o parlamente rozhodovať opäť. Od roku 1996 je podoba volebných výsledkov v krajine stále veľmi podobná. Pravica a ľavica majú približne rovnakú podporu. Kabinet má potom len minimálnu väčšinu v parlamente.<br /> <br /> <b>Dá sa z politologického hľadiska povedať, kto zo súčasných českých politikov je najlepšie pripravený zvládnuť premiérsky post?</b><br /> Takmer nezáleží na tom, kto bude nový český premiér. Je dôležité, aby aspoň pôsobil ako čestný človek, na druhej strane je to však osoba, ktorá môže urobiť oveľa menej, ako sa nám zdá. Český predseda vlády je zvyčajne obmedzený tým, že stojí na čele kabinetu, ktorý je nestabilný a len ťažko niečo presadzuje v parlamente. Je premiérom hasičom, čiže sa najmä snaží udržať vládu pokope a aspoň niečo presadiť.<br /> <br /> <b>Takže českému predsedovi vlády nie je čo závidieť?</b><br /> Je to veľmi nezávideniahodná funkcia. Aj snaha Paroubka presunúť sa v budúcnosti na prezidentský post je celkom pochopiteľná. Hlava štátu je vzdialená od bežnej politiky. Prezident môže do niektorých vecí pomerne výrazne zasiahnuť, ale nenesie za ne zodpovednosť.</p><p><i><b>V denníku Pravda 27. 05. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/05/27/co_bude_robit_novy_cesky_premier_asi_hasit Thu, 27 May 2010 04:02:28 +0000 Mobil mu zdvihne nemecká kancelárka Angela Merkelová i francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. &quot;Aj v politike sa však musíte správať impulzívne, emotívne. Sem-tam sa mi to stane v Poslaneckej snemovni, snažím sa to však vydržať. Vždy sa tam mlátim jednou rukou po druhej a hovorím si, že by som to mal nechať tak,&quot; povedal mi český predseda vlády <a href="http://www.vlada.cz/cz/vlada/premier/zivotopis-57269/" target="_blank">Jan Fischer</a>, ktorý do premiérskeho kresla prišiel z postu šéfa Českého štatistického úradu v apríli 2009.<br/><p><b>Okrem Česka ste na jar prebrali aj predsedníctvo Európskej únie. Čo sa riadi ľahšie?</b><br /> Čo sa týka EÚ, nevidel by som to tak dramaticky. Je to zoskupenie štátov, takže úloha predsedníckej krajiny nie je ani tak v riadení, ako v šikovnej diplomacii. Celkom som sa v tom našiel, hoci to nebolo ľahké. Často si však hovorím, že vydržať niektoré veci na českej politickej scéne je o jeden stupeň zložitejšie, ako povedzme viesť Európsku radu v Bruseli. A v júni sme tam mali skutočne náročný program. Dalo sa to však zvládnuť. Hoci keď som vošiel do tej obrovskej sály, mal som čo robiť, aby sa mi nepodlomili kolená. Vravel som si, chlapče, čo tu teraz budeš robiť. Potom si však poviete, že to zvládnuť musíte. Lebo ja som dosť zaťatý. Som presvedčený, že sa nám podarilo skončiť predsedníctvo so cťou.<br /> <br /> <b>Problém bol v tom, že padla vláda?</b><br /> To nebolo nič dobré. Bral som to však ako veľkú výzvu, aby to neznamenalo poškodenie krajiny. Dôležité bolo, že dobre fungovali odborné útvary na vláde, na ministerstvách. Lebo aj pre týchto ľudí znamenalo predsedníctvo únie veľkú motiváciu. Musel som sa presvedčiť o tom, že to na európskej úrovni funguje trochu ináč, ako bol môj mediálny obraz. Hovorili o mne, že som sivá myš, úbohý štatistik. Tohto človeka chcete poslať do Bruselu? Tomu by mala nemecká kancelárka Angela Merkelová alebo francúzsky prezident Nicolas Sarkozy zdvihnúť mobil? Tak vás môžem uistiť, že kedykoľvek. Nikdy to nebol problém. S európskymi premiérmi som si za krátky čas vybudoval celkom dobré vzťahy. Rovnako aj s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. Súčasný šéf Európskej rady Herman van Rompuy bol prvý premiér, s ktorým som mal v máji v Bruseli bilaterálne stretnutie. Fungoval tu však akýsi obraz toho, že tam môžete poslať cvičenú opicu. <br /> <br /> <b>Prekážala vám kritika?</b><br /> Chápem kritiku, ale keď prejde do zosmiešňovania, nepáči sa mi to. Dosť si na to pamätám. Okrem toho som si povedal, že musím niečo urobiť pre svoj pracovný odbor. Ukázať, že štatistici nie sú len ľudia, ktorí dokážu niečo zrátať, ale ináč sú hlupáčikovia.<br /> <br /> <b>Hovorili ste si, chlapče, čo tu robím, aj keď vám mal volať americký prezident Barack Obama a oznámiť vám, že USA rušia stavbu radaru v Česku?</b><br /> Mal som na chvíľu mäkké kolená, ale rýchlo to prešlo. Je však lepšie, keď máte trocha trému. Nebolo jasné, či bude Obama volať. Z americkej strany to vyzeralo trocha zvláštne. Hľadala sa úroveň, na ktorej budeme komunikovať. Najprv to vyzeralo, že sa nám a Poliakom ozve niekto oveľa nižšie postavený. My sme však veľmi trvali na tom, aby to bola najvyššia úroveň.<br /> <br /> <b>Pri takej dôležitej veci vám nemal volať Obama?</b><br /> Pôvodne nemal. Diplomatické kanály boli v pohotovosti, Praha, Washington, naše veľvyslanectvo tam, americká ambasáda tu. Dlho to vyzeralo tak, že sa hovor ani neuskutoční. Doma som preto cynicky povedal, že idem spať. A to sa aj stalo. Potom však Američania volali, že Obama sa ozve. Rýchlo ma to prebralo. Predsa len Obama je Obama. Keď vám volá domov, na mobil, nie je tam preklad, všetko je v angličtine. V pracovni na Úrade vlády je to trocha iné, ako keď to máte v obývačke. Nemohol som ho len počúvať, musel som aj niečo povedať.<br /> <br /> <b>Čo to bolo?</b><br /> Oznámil som mu, že rozhodnutie berieme na vedomie. Bol by som však veľmi nerád, keby to znamenalo prerušenie česko-amerických kontaktov vo vede a výskume. Musel som to povedať práve vtedy. To je jedno, že na druhej strane bol Obama. V politike je veľmi dôležité nielen čo poviete, ale aj kedy to poviete. <br /> <b><br /> Viete, aké vaše konanie spoľahlivo vyrába titulky v novinách?</b><br /> Noviny, samozrejme, sledujem, ale až tak si neberiem k srdcu, čo sa v nich objaví. Titulky nie vždy zodpovedajú obsahu článku. Musia predať. Niekedy pozerám, aký je titulok a potom si prečítam obsah a predsa sa len trocha upokojím. Užil som si tých titulkov, v dobrom aj zlom, pomerne dosť.<br /> <br /> <b>Môžem vám povedať, že titulky vždy vytvorilo, keď ste vystúpili ostrejšie, keď sa ukazovalo, že ste nahnevaný alebo znepokojený. A zdá sa, že k takému niečomu dôjde najmä vtedy, keď sa ubližuje menšinám, ako boli napríklad výroky o homosexuáloch. Je to aj preto, že máte židovské korene?</b><br /> Určite je tom nejaká dispozícia. Do politiky som ešte nezapadol tak, aby som si strážil každý pohyb lícneho svalu a žmurknutie oka. Médiá ma považujú za človeka, ktorý sa správa pomerne pokojne. Patrí to ku mne. Dokážem však byť nahnevaný. Mám to po mamičke. Otecko bol pokojný. Aj v politike sa však musíte správať impulzívne, emotívne. Nielen si zakladať na tom, že sa dokážete v každej situácii dokonale ovládnuť. Stále sa považujem za človeka z mäsa a kostí. Nervy niekedy zapracujú.<br /> <br /> <b>Kedy?</b><br /> Sem-tam sa mi to stane v Poslaneckej snemovni, snažím sa to však vydržať. Vždy sa tam mlátim jednou rukou po druhej a hovorím si, že by som to mal nechať tak. Nemal by som sa dať vyprovokovať, nemal by som vystúpiť. Nie vždy sa to podarí. Niekedy sa to však ani nesmie podariť, lebo potom by som sa večer nemohol pozrieť do zrkadla. Pre mňa sú tie výroky o homosexuáloch absolútne neprijateľné. A áno, je v tom nejaká rodinná história. Emotívne som reagoval aj na prípad vypálenia domu rómskej rodiny. To ma tiež poriadne napálilo. Nie je teda náhoda, že hovoríme o oblasti extrémizmu. Toto ma vie zdvihnúť zo stoličky, ale myslím si, že je to tak dobre.<br /> <br /> <b>Čakali ste, keď ste vstupovali do politiky, že extrémizmus sa zameria aj na vás, na vašu rodinu?</b><br /> Mal som tak dve-tri hodiny na rozmyslenie, či prijmem kreslo premiéra. Keď som nad tým rozmýšľal, vedel som, že ako rodina strácame súkromie. O tom som najviac hovoril s manželkou i so synom. Vedel som, že budem mať ochranku, nebudem to mať ľahké v médiách. To všetko som zvažoval. Vtedy som si však neuvedomoval, že nás môžu zasiahnuť aj problémy s extrémizmom. Po zverejnení toho, že budem premiér, urobil môj syn niečo, čo urobiť nemal a pred čím som ho nestihol varovať. Otvoril si internet a pod správami našiel v diskusiách také množstvo vyslovených antisemitských hrôz, že sa z toho takmer zrútil. Odvtedy som s tým začal akosi rátať. Viedlo ma to k tomu, že musím k týmto veciam zaujať otvorený postoj.<br /> <br /> <b>Neboli to však len internetové diskusie, objavila sa aj reálna hrozba.</b><br /> To už bolo horšie. Syn musel dostať ochranku. Dôvod, prečo sa tak stalo, už neboli len nejaké polochoromyseľné extrémistické výroky, ale bola to veľmi zreteľná hrozba. Ochranku má doteraz. <br /> <br /> <b>Problém teda nezmizol?</b><br /> Podľa analýz to vyzerá tak, že ak by nemal ochranu, bolo by to riziko.<br /> <br /> <b>Kde sa stále berie antisemitizmus a nenávisť?</b><br /> Na internete je to prirodzená daň za anonymitu. Nahráva to všetkým zbabelcom, ktorí majú na webe otvorenú bránu, Odreagujú si nejaké komplexy. Beriem to tak, ako to je. Nie je to vzorka spoločnosti. Nie je to možné ani štatisticky. Je to koncentrovaný extrém. Vôbec si nemyslím, že česká spoločnosť je mimoriadne xenofóbna. Samozrejme, aj extrému sa môže za istých politických, sociálnych a ekonomických okolnosti viac dariť. Preto ho musíme udržiavať v medziach. Dávam dôraz vo vláde, aby boj proti extrémizmu bol prioritou.<br /> <br /> <b>Súd počas pôsobenia vášho kabinetu zrušil krajne pravicovú Robotnícku stranu. Ste rád, že sa to podarilo?</b><br /> Výsledok som prijal s úľavou. Do poslednej chvíle som nebol úplne presvedčený, že súd rozhodne v prospech argumentov vlády proti Robotníckej strane. Nedalo sa to jednoducho predvídať. Ministerstvo vnútra si však tentoraz dalo skutočne záležať na tom, aby sa to podarilo. Požiadal som ľudí, aby na tom pracovali s plným nasadením a stalo sa to.<br /> <br /> <b>Na druhej strane však nič nebráni Robotníckej starne premenovať sa a pôsobiť ďalej.</b><br /> Nesúhlasím s týmto názorom. Určite to nebola zbytočne vynaložená energia. Je to signál, že vieme nájsť mechanizmy, ako bojovať so zoskupeniami typu Robotníckej strany. Extrémisti na súde rozprávajú, že sú holubice mieru, baránkovia Boží. Neprídu tam s tým - za našimi názormi si stojíme, máme blízko k nacistickej alebo neonacistickej ideológii. Nie, obhajujú sa tým, že sú demokratická strana. Zásah, ako je zrušenie, vždy naruší štruktúry týchto organizácií. Musia riešiť, ako pokračovať, ako preskupiť sily. Je to štiepny proces. Možno začnú pôsobiť o 14 dní. Ak to však bude supertvrdé jadro, tak rýchlo skončia. A keď sa od extrémistických názorov posunú, tak dobre, prosím.<br /> <br /> <b>Jeden český historik mi povedal, že s vašou vládou by bol pravdepodobne spokojný Tomáš Garrigue Masaryk. Ako vy hodnotíte váš kabinet?</b><br /> Že by s ním bol spokojný až prvý československý prezident, tak nad tým by som si ani netrúfal uvažovať. Ja som však v zásade s vládou spokojný. Priority, ku ktorým sa zaviazala, splnila a plní. Vie komunikovať so spoločnosťou, cirkvami, krajskými hajtmanmi, odbormi. Funguje sociálny zmier, dialóg. Máme schopnosť rokovať, hovoriť, ale aj počúvať. Myslím, že česká verejnosť oceňuje správanie vlády. Na začiatku sme mali taký záväzok. Chceli sme doviesť krajinu v pokoji k voľbám, či už predčasným, alebo teraz už riadnym. Darí sa to.<br /> <br /> <b>Ste najpopulárnejší premiér v histórii Českej republiky. Teší vás to?</b><br /> Pri tejto otázke sa už dostaneme k tomu, či sa mi zapáčilo v politike. Sú tu výsledky prieskumov verejnej mienky, ale ja s ľuďmi aj hovorím. Nezblbol som. Stretávam sa s ľuďmi, keď som na chaĺupe a idem do krčmy. Bavím sa s umelcami. Veľmi rád chodím do divadla, na koncerty. Na olympiáde vo Vancouvri som hovoril so športovcami, s trénermi. Potrebujem to, potreboval som ľudí celý život, nie raz za štyri roky ako voličov. Postoj obyvateľov ku mne ma teší, som rád, že verejnosť nezažíva ďalšie sklamanie, ktoré je v Česku z politiky pomerne silné. Nie je to však dôvod na to, aby som pokračoval v politickej praxi. Až tak mi teda k srdcu neprirástla. Prvou časťou politiky je starosť o veci verejné, teda niečo, s čím som sa identifikoval. Druhá časť politického života, alebo tá odvrátená strana Mesiaca, je však snaha získať moc. Pripojenia sa k nejakej strane, k jej programu, možno aj k tomu, ako sa od neho po voľbách upustí z takzvaných objektívnych dôvodov. To je niečo, s čím nechcem mať nič spoločné. Samozrejme, nie som naivné dieťatko, viem, že tá prvá časť politiky sa nedá robiť bez tej druhej. Je to preto, že situácia, v ktorej som ja a vláda, je úplne mimoriadna a nezvyčajná. Je však po odvrátenej strane Mesiace netúžim.<br /> <br /> <b>Máte podporu verejnosti. Nechcete tam doniesť trocha svetla? </b><br /> Základná otázka je, či je to možné. Politické skúsenosti z minulosti hovoria, že jednou malou baterkou do krajiny tmy svetlo nepustíte. Bude to stále tá odvrátená strana Mesiaca.<br /> <br /> <b>Potom však vykresľujete pomerne smutnú situáciu, keď hovoríte o tom, že nič nezmení ani človek, ktorý už niečo dokázal.</b><br /> Nechcem tvrdiť, že som vrcholne frustrovaný. Myslím si, že je to jednoducho tak, ako som to opísal. Ťažko by som sa vyrovnával s niektorými spôsobmi v straníckej politike. Musel by som asi na niektoré svoje princípy rezignovať. Asi by to bola príliš vysoká daň. Obával by som sa, že sa príliš prispôsobím tomuto prostrediu.<br /> <br /> <b>Na čo konkrétne by ste museli rezignovať?</b><br /> Vyrastal som v prostredí, kde platili vecné argumenty, nie ideológia alebo politické presvedčenie. Kedy sú si strany schopné priznať chybu? Ony majú predsa vždy pravdu. V politike nemôžete uznať, že na argumentoch iných niečo je. Nezáleží na tom, čo sa hovorí, ale kto to hovorí. Keď s tým vychádza protivník, je to takmer vždy zlé. To by som len ťažko mohol tvrdiť. Dlho som sa pohyboval vo vedecko-výskumnom prostredí, kde platia iné zákonitosti. Takže by mi prekážalo, že by som mal určené, čo môžem a čo nie.<br /> <br /> <b>Čo ešte?</b><br /> Aj prílišná, nazvime to flexibilita. Máme program, ktorý však musíme opustiť a ešte to aj zdôvodniť. Ja som predseda neobvyklej vlády, ktorá je za normálneho politického stavu nemožná. Systém ju totiž nevytvorí a tak je to aj dobre. Vlády majú vznikať z vôle voličov. Na svojom kabinete si však cením to, že sa môže správať dôsledne. Je mimo straníckej politiky. Keď si niečo povieme v pondelok, platí to aj vo štvrtok. Stáva sa, že počujem, že som medzi politickými stranami. Určite! Vznikli sme na istom pôdoryse. Nie sme proreformná vláda. Pri rokovaniach s lídrami politických strán sa snažím budovať si isté vzťahy. V Poslaneckej snemovne musím hľadať väčšinu pre zákony, musím robiť kompromisy. Ak niekto hovorí, že vláda by mala byť odvážna, ja odpovedám, že to má byť vláda rozvážna. Zvlášť teraz pred voľbami. Čaká nás drsná kampaň a sme na začiatku. Všetci, s ktorými by ste sa tu teraz rozprávali, by vám povedali, že bude horšie. Tak to je, nie som v tom idealista. Kabinet bude mať svoje problémy, lebo jeho kroky sa budú vysvetľovať rôzne. Politici už trochu začínajú strácať záujem o vládu. Je to logické, ale kabinet sa môže stať aj fackovacím panákom, lacným terčom. Vedel som však, že keď sme nemali na jeseň predčasné voľby, vládnuť bude oveľa náročnejšie. Nikto s tým nerátal. Nie sme apolitická vláda, ale nevznikli sme na základe výsledku volieb a sme tu už rok. To nie je normálne, to je príliš dlho. Je to štvrtina volebného cyklu. Ja som to preberal s tým, že to bude na päť mesiacov.<br /> <br /> <b>Vláda je však populárna, už sme o tom hovorili.</b><br /> V tom je absurdnosť tejto situácie. Ľudia sú z toho niekedy zmätení. Aj moji priatelia, nie ľudia z vysokej politiky, ale aj presvedčení intelektuáli. Oni mi hovoria, že túto vládu podporujú a mala by tu zostať dlhšie. Ja im odpovedám, že tieto výroky sú veľká chyba. Kabinet tohto typu tu nemá tak dlho čo robiť. Fungujeme dlhšie, ako sa plánovalo. Keby som vedel, že to bude na dvanásť mesiacov, aj plány vlády by boli iné. Bolo by to jednoduchšie. Ja tom mám teraz na päť a sedem mesiacov a niekedy nefunguje, že päť plus sedem je dvanásť. Môže to od mňa znieť zvláštne, ale takto to v politike býva. <br /> <br /> <b>Musíte vyvažovať záujmy politických strán. Ako to zvládate?</b><br /> To som sa musel naučiť. Najhorší bol prvý mesiac, apríl. Hodili ma do priestoru. Sám s tímom troch-štyroch ľudí som mal k dispozícii celý Hrzánsky palác. Čo som mal robiť? Musel som zostaviť vládu, určiť si isté hranice, dokázať neprijať niektoré mená, ktoré mi podsúvali. Bola to rýchla škola. Poznal som politikov, s ktorými som sa stretával. Nie však do takej miery, aby som vedel, ako s nimi organizovať rokovania. Ukázalo sa, že niekedy sa musím najprv obrátiť na ich ľudí. Boli to trpké, ale užitočné skúsenosti. Nevedel som si predstaviť, aby bol ministrom financií niekto iný ako Eduard Janota. A stálo ma nejaké sily to presadiť. Sme len ľudia, sme aj zložité povahy, tak si musíte i k osobám, ako sú šéf ČSSD Jiří Paroubek či predseda ODS Mirek Topolánek, vytvoriť nejaký prístup.<br /> <br /> <b>Tykáte si?</b><br /> S Topolánkom áno, s Paroubkom nie. Vedieme už racionálnejšie debaty, ako to vyzerá v médiách, nevyhľadávam ich však každý deň, aby som sa s nimi o všetkom radil.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 01. 04. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/04/01/nezblbol_som_hovori_cesky_premier_fischer Thu, 01 Apr 2010 09:43:53 +0000 V kubánskej väznici hladoval 33 dní. „Rozhodol som sa, že alebo zomriem, alebo ma pustia,“ povedal mi disident José Gabriel Ramón Castillo z projektu Varela, ktorý sa snaží o demokratickú zmenu na Kube. V roku 2003 za to dostal dvadsať rokov. Neskôr ho komunistický režim prinútil opustiť domov.<br/><p><b> Prečo ste vystúpili proti kubánskemu režimu? </b><br /> Alebo sa prispôsobíte, alebo sa vzbúrite. Ja som sa najprv prispôsobil, ale nakoniec som si povedal, že stačilo. Vyhodili ma z univerzity, kde som pracoval ako profesor. Odsúdili ma za narušovanie ekonomickej nezávislosti Kuby. <br /> <br /> <b>Čo to znamená? </b><br /> Je to podľa zákona 88. Väčšinu politických väzňov súdili na jeho základe. Dá sa použiť takmer na všetko. Na to, keď máte nejaké kontakty s cudzincami. </p><p><b>Čo bolo najťažšie vo väzení? </b><br /> Boli to dva momenty. Prvý, keď časť mojej rodiny, matka a súrodenci, odišli do exilu a ja som zostal sám. Žiadal som ich, aby išli preč, lebo brata tiež mohli zatknúť. Na Kube som zostal s manželkou a dcérou. Druhý kritický moment bola moja posledná hladovka. Urobil som to viac ráz. Riskoval som život. Naposledy som bol skutočne na hrane, už predtým som bol chorý a pobyt vo väzení to len zhoršil. Rozhodol som sa, že alebo zomriem, alebo ma pustia. Hladoval som od 13. októbra do 14. novembra 2006, to je 33 dní. Nakoniec som súhlasil s odchodom z Kuby. <br /> <br /> <b>Fidel Castro vo februári 2008 rezignoval na post kubánskeho prezidenta. Aká je jeho úloha teraz? </b><br /> Na Kube vládne Fidel. Nikdy neprestal vládnuť. Nie je dôležité, že už nie je prezident. Je stále generálnym tajomníkom Komunistickej strany Kuby a táto strana je skutočným vládnucim orgánom. Je neviditeľný vodca, ktorý má všetko pod palcom. Fidel má päť telefónov, ktorými riadi krajinu a dáva cez ne príkazy. Jeden je na brata Raúla, ďalší na dôležité ministerstvá a komunistickú stranu. </p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 25. 02. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/02/25/fidel_castro_vladne_pomocou_piatich_telefonov Thu, 25 Feb 2010 12:30:28 +0000 V kubánskej väznici hladoval 33 dní. „Rozhodol som sa, že alebo zomriem, alebo ma pustia,“ povedal mi kubánsky disident José Gabriel Ramón Castillo z projektu Varela, ktorý sa snaží o demokratickú zmenu na Kube. V roku 2003 za to dostal dvadsať rokov. Neskôr ho komunistický režim prinútil opustiť domov.<br/><p><b>Prečo ste vystúpili proti kubánskemu režimu? </b><br /> Alebo sa prispôsobíte, alebo sa vzbúrite. Ja som sa najprv prispôsobil, ale nakoniec som si povedal, že stačilo. Vyhodili ma z univerzity, kde som pracoval ako profesor. Odsúdili ma za narušovanie ekonomickej nezávislosti Kuby. <br /> <br /> <b>Čo to znamená? </b><br /> Je to podľa zákona 88. Väčšinu politických väzňov súdili na jeho základe. Dá sa použiť takmer na všetko. Na to, keď máte nejaké kontakty s cudzincami. <br /> <b><br /> Čo bolo najťažšie vo väzení? </b><br /> Boli to dva momenty. Prvý, keď časť mojej rodiny, matka a súrodenci, odišli do exilu a ja som zostal sám. Žiadal som ich, aby išli preč, lebo brata tiež mohli zatknúť. Na Kube som zostal s manželkou a dcérou. Druhý kritický moment bola moja posledná hladovka. Urobil som to viac ráz. Riskoval som život. Naposledy som bol skutočne na hrane, už predtým som bol chorý a pobyt vo väzení to len zhoršil. Rozhodol som sa, že alebo zomriem, alebo ma pustia. Hladoval som od 13. októbra do 14. novembra 2006, to je 33 dní. Nakoniec som súhlasil s odchodom z Kuby. <br /> <br /> <b>Fidel Castro vo februári 2008 rezignoval na post kubánskeho prezidenta. Aká je jeho úloha teraz? </b><br /> Na Kube vládne Fidel. Nikdy neprestal vládnuť. Nie je dôležité, že už nie je prezident. Je stále generálnym tajomníkom Komunistickej strany Kuby a táto strana je skutočným vládnucim orgánom. Je neviditeľný vodca, ktorý má všetko pod palcom. Fidel má päť telefónov, ktorými riadi krajinu a dáva cez ne príkazy. Jeden je na brata Raúla, ďalší na dôležité ministerstvá a komunistickú stranu.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 25. 02. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/02/25/fidel_castro_vladne_pomocou_piatich_telefonov Thu, 25 Feb 2010 07:36:37 +0000 &quot;Na vyriešenie problému Podnesterska neexistuje zázračný návrh,&quot; povedal mi <a href="http://www.mfa.gov.md/ministry/minister/" target="_blank">Iurie Leanca</a>, moldavský minister zahraničných vecí.<br/><p><b>Ukrajina je najväčším susedom Moldavska aj Slovenska. Čo môžu tieto krajiny urobiť, aby zmiernili napätie, ktoré na Ukrajine po prezidentských voľbách vládne?</b><br /> Moldavsko má dvoch najväčších susedov. Rumunsko a Ukrajinu. Niekedy sa o nás hovorí ako o krajine, ktorá je vtlačená medzi tieto dva štáty. Pre nás je dôležité, aj v regionálnom kontexte, aby naši susedia mali fungujúci ekonomický a politický systém. Myslím, že prezidentské voľby na Ukrajine ukázali pozitívny trend. Podľa medzinárodných organizácií prebehlo hlasovanie demokraticky a Kyjev sa pridržiaval svojich medzinárodných záväzkov. Ukazuje sa, že na Ukrajine je pomerne vyspelá politická elita, ktorá chápe, že ak táto krajina chce byť dôležitým regionálnym hráčom a postupovať na ceste európskej integrácie, musí to tak byť. Pre Moldavsko je veľmi podstatné mať takého demokratického suseda. Som preto skôr optimistický. Na Ukrajine by malo prebehnúť odovzdanie moci pomerne hladko a budeme to rešpektovať. Dobre sme spolupracovali s premiérkou Juliou Tymošenkovou a budeme aj s novým prezidentom Viktorom Janukovyčom, keď nastúpi do úradu.<br /> <br /> <b>Počas predvolebnej kampane opozičné strany vtedajší vládnuci komunisti obviňovali, že dovolia Rumunsku pohltiť Moldavsko. Existuje tu problém s uznaním hraníc. Aké má Kišiňov teraz vzťahy s Bukurešťou, keď sa opozícia dostala k moci? </b><br /> Moldavsko-rumunské hranice sú naše hranice s Európskou úniou. S Rumunskom zdieľame rovnaký jazyk, kultúru a históriu. Ale aj budúcnosť, v ktorej vidíme Moldavsko ako člena EÚ. Som presvedčený, že sa môžeme spoľahnúť na silnú podporu Rumunska na našej ceste do Európy. Keď sme sa dostali v septembri k moci, snažili sme sa zbaviť všetkých umelo vytvorených problémov v našich vzťahoch. Podpísali sme dohodu o malom pohraničnom styku, ktorá bude platiť od konca marca. To znamená, že asi tretina Moldavcov bude môcť cestovať do Rumunska bez víz. Čo sa to týka hraníc, diskutujeme, ako to vyriešiť. Bude to dohoda o hraniciach alebo dohoda o hraničnom režime? Nepotrebujeme to dramatizovať, ako to robila predchádzajúca komunistická vláda. Chceme nájsť riešenie, ktoré bude na prospech všetkých.<br /> <br /> <b>Máte nejaký návrh ako chcete riešiť problém Podnesterska?</b><br /> Neexistuje nejaký zázračný návrh. Je to už starý problém, ktorý existuje od prvého dňa moldavskej samostatnosti. Nedokážeme nájsť okamžité riešenie. Stále sme veľmi slabí. Ekonomicky i politicky. Nevieme ponúknuť ľudom z druhej strany Dnestra veľmi atraktívny politický systém, naše pasy nie sú dostatočne dobré na to, aby sme sa pohybovali v priestore únie. Keď bude Moldavsko pre nich atraktívne, bude to súčasť riešenia.</p><p><i><b>Uverejnené na www.pravda.sk 15. 02. 2010</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/02/16/moldavsko_musi_byt_pre_udi_z_podnesterska_atraktivne Tue, 16 Feb 2010 07:17:34 +0000 „Kto chcel vidieť veľa mŕtvych, mohol ich vidieť. Keď sa však prestanete dívať na spadnuté domy po zemetrasení, tak na Haiti objavíte hlbšie problémy,“ povedal mi <a href="http://www.clovekvohrozeni.sk/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=321&amp;Itemid=275" target="_blank">Ľuboš Hrivňák</a>, výkonný riaditeľ organizácie Človek v ohrození. Na Haiti odišiel 26. januára, vrátil sa 5. februára.<br/><p><b>S čím ste išli na Haiti?</b><br /> Človek v ohrození vyhlásil zbierku pre Haiti. Výnos z prvého týždňa, čo bolo 25–tisíc eur, sme poukázali na okamžitú humanitárnu pomoc. Išlo to cez našich partnerov, organizácie Človek v tiesni a Concern, prispeli sme do spoločného rozpočtu. Prvým cieľom cesty bolo vidieť, ako sa vyzbierané prostriedky využili. Aby sme to vedeli ukázať aj verejnosti, ktorá posielala peniaze. Na Haiti sme tiež urobili prieskum pre našu terénnu misiu. Bude sa už venovať aktivitám, ktoré nesúvisia so základnou pomocou.<br /> <br /> <b>V čom budú spočívať?</b><br /> Po katastrofe a následnej okamžitej pomoci postupne odznieva pozornosť. Tak je to vždy. Teraz bude dôležité zamerať sa na tých, čo prežili. Väčšina z nich stratila strechu nad hlavou. Potrebujú sa vrátiť do normálneho života. Aspoň do určitej miery. Predstavte si, že včera ste mali dom a rodinu. Dnes máte možno iba polovicu príbuzných a spíte na ulici. To je dramatická zmena, v ktorej musíte začať fungovať.<br /> <br /> <b>Aké boli vaše prvé dojmy, keď ste prišli na Haiti?</b><br /> Samozrejme, mali sme informácie cez médiá a človek tam ide tak trochu aj s obavami. Prečítate si o násilí, rabovačkách, že tam ušli väzni do ulíc. Haiti nefungovalo ako štát ani predtým. Náš šofér to povedal priamo: Haiti potrebuje jedno, a to je štát. Išli sme tam teda s tým, že sa stretneme len so základným pravidlom džungle, to znamená prežiť. Trochu sme si ten obrázok upravili, ale zaznamenali sme aj to, že situáciu netreba zľahčovať. Ide o to, že sú tam veci, ktoré nie sú teraz viditeľné, ale prinesú škody možno v najbližších týždňoch či rokoch.<br /> <br /> <b>Čo to je?</b><br /> Kto chcel vidieť veľa mŕtvych, mohol ich vidieť. Boli sme tam dva týždne po zemetrasení, od 26. januára do 5. februára. Nastúpili problémy s hygienou, reálne nebezpečenstvo chorôb ako cholera. Ľudia tam žijú nakope v táboroch. Mnohým zraneným pomohli, ale v nemocniciach nie je miesto, aby teraz mohli dostať solídnu pooperačnú starostlivosť. Aj lekárov hnevá, že pacientovi napríklad ošetria otvorenú zlomeninu, ale potom ho musia poslať preč. Ďalší ľudia už čakajú na jeho miesto. V prostredí prachu, špiny a infekcií je otázka, akú šancu má tento človek na ďalšie prežitie. Nebude v štatistike obetí zemetrasenia, ale možno do dvoch, troch týždňov zomrie.<br /> <br /> <b>Ako ľudia reagovali na vašu prítomnosť?</b><br /> Haiťania si za svoju dôstojnosť zaslúžia rešpekt. Chudobní ľudia sa vám tam priamo pozrú do očí. A vy ich nebudete ohlupovať a klamať nejakými frázami. Boli sme v neslávne známom slume Cite Soleil v Port–au–Prince. Je to mestečko z vlnitého plechu, nie sú tam ani murované domy. Stretli sme tam chlapca, vyzeral solídne, bol oblečený skromne, ale čisto. Povedal nám, aby sme ho odtiaľ zobrali. Do Ameriky. Vysvetlili sme mu, že nie sme z USA, ale z Európy. Tak chcel ísť tam. Vravel, že práve končí školu a na Haiti nemá nijakú perspektívu. Hovorili sme mu, že ako humanitárni pracovníci sme prišli pomôcť spoločnosti, nie jednotlivcom. Povedal nám však, že predsa ide o neho. Obyvatelia Haiti žijú s tvrdou, čistou pravdou. Videli sme tam, ako stovky ľudí obliehajú americkú a kanadskú ambasádu. Čakajú na víza, aby sa dostali preč. Tak to je. Keď sa prestanete dívať na spadnuté domy po zemetrasení, tak na Haiti objavíte hlbšie problémy.<br /> <br /> <b>Stretli ste sa aj s negatívnym prístupom k vám</b>?<br /> Išlo len o chvíľkové vzplanutie vášní. Ľudia prehrabávali na jednom mieste ruiny. Mysleli si, že sme im priniesli nejaké dary. Zase išlo o to, aby sme im vysvetlili, že sme sa neprišli hrať na Mikuláša a všetko rozdávať. Keď sme to povedali, vždy to dobre dopadlo. Situácia nie je teraz až taká zlá, ako keď uliciam vládli gangy, ktoré išli aj do konfliktov s políciou. Prechádzali sme cez také časti mesta, o ktorých náš šofér hovoril, že pred niekoľkými rokmi by sem ani autom nezamieril, niežeby z neho ešte vystúpil. Teraz je tam veľa bezpečnostných síl, najmä Američanov.<br /> <br /> <b>Zaoberajú sa Haiťania tým, čo ich postihlo, alebo už to brali tak, že musia žiť ďalej?</b><br /> Nebola to prvá tragédia, ktorá zasiahla ich krajinu, ale skôr zatiaľ posledný klinček do hromady problémov. Haiťania sú často vystavení hurikánom a povodniam. Prechádzali sme cez mesto Léogane, ktoré je výrazne zničené. Miestni nám to vymenovali. V roku 2007 prišli povodne, o rok neskôr hurikán, teraz zemetrasenie. Ešte sa nestihli spamätať z predchádzajúcich katastrof a už majú ďalšiu. Ľudia tam nehovoria o zlom osude či urieknutí. Berú to viac–menej chladne.<br /> <br /> <b>Sú skeptickí aj čo sa týka budúcnosti?</b><br /> Pre mnohých z nich život ide skutočne ďalej. Týka sa to najmä tých najchudobnejších. Tí, paradoxne, až tak veľa nestratili. Keď máte obydlie z vlnitého plechu a niekoľkých dosák, tak vám spadne a postavíte si ho znovu. Situácia týchto ľudí sa mohla dokonca zlepšiť, lebo teraz sa dostanú k nejakej lekárskej starostlivosti alebo potravinovým balíčkom. Najviac utrpela a stratila stredná trieda, tí, čo boli počas zemetrasenia v práci. Prišlo tesne pred piatou popoludní. Aj školy boli plné, keďže tam deti chodia na dve zmeny na vyučovanie. Väčšina obyvateľov sa nedíva do ďalekej budúcnosti, ale na to, čo bude onedlho. Ide obdobie dažďov. Dávajú si otázky, ako to zvládnu. Veľa ľudí spí na uliciach, pre tých šťastnejších je spálňou auto. Mnohí hovoria, že na Haiti bola veľká chudoba zapríčinená korupciou. A že je len otázkou času, keď bude všetko v starých koľajach. Povedané slovami Haiťanov: Katastrofa sa skončila, zase začína tvrdý biznis. Niektorí hovoria, že vláda chce opäť prevziať kontrolu nie preto, aby spravovala krajinu, ale aby mala kontrolu na tokom humanitárnej pomoci. Z nej si potom môže odkrojiť svoj podiel.<br /> <br /> <b>Takže všetko po starom?</b><br /> V minulosti to bolo tak. Haitskí diktátori okrádali vlastný národ. Pozrite sa, je to v Karibiku. Úroda je tam tri–štyri razy do roka. Haiti by mohlo prosperovať v tomto, tiež z turistického ruchu, podobne ako Dominikánska republika. Tieto dva štáty sú na jednom ostrove. Jeden je najchudobnejší široko–ďaleko. Druhý nie je najbohatší, ale relatívny blahobyt tam je, ľudia sa majú určite lepšie.<br /> <br /> <b>Čo môže svet urobiť pre Haiti?</b><br /> Bolo by dobré, keby sa poučil z chýb, ktoré sa stávali pri iných katastrofách.<br /> <br /> <b>A tie sú?</b><br /> Pomoc síce rýchlo prišla, ale v priebehu niekoľkých týždňov aj rýchlo odišla. Záujem sveta, napriek sľubom, sa zase upriamil niekam inam. To sa stalo veľa ráz v nedávnej minulosti. Haiti teraz nepotrebuje byť tri týždne na prvých stránkach svetových médií. Potrebuje dlhodobú, systematickú pomoc, aby krajina začala ako–tak fungovať. Stovky humanitárnych organizácií môžu teraz robiť drobnú prácu, ktorá však bude znamenať, že by sa ľudia mohli dostať k nejakému živobytiu. Nesmie sa to skončiť pri tom, že rozdáme tony ryže. S miestnymi obyvateľmi treba pracovať. To je to klasické, že ak skutočne niekomu chcete pomôcť, tak mu nedáte ryby, ale naučíte ho loviť ich.<br /> <br /> <b>Haiti je úplne na kolenách, ale sám hovoríte, že krajina má potenciál. Nie je to svojím spôsobom šanca ukázať, že medzinárodné spoločenstvo dokáže takýto štát postaviť na vlastné nohy? Začína sa tam takmer od nuly.</b><br /> Bolo by to možné, ale musí ísť naozaj o postavenie sa na vlastné nohy. Nesprávny prístup by bol, ak by sme len zvýšili závislosť krajiny od zahraničnej pomoci. Ľudia sa v takom prípade namiesto toho, aby sa pokúšali postarať o seba, budú snažiť len najlepšie využiť fakt, že do krajiny prichádzajú zahraničné peniaze a odborníci.<br /> <br /> <b>Ako sa tomu dá zabrániť?</b><br /> Moje skúsenosti hovoria, že najlepšie sa to dá cez programy rozvoja miestnych kapacít. To je výraz, ktorý označuje rôzne programy, v ktorých pracujete s miestnymi obyvateľmi. Buď im poskytujete know–how, alebo nejaké zručnosti či iným spôsobom ich zaangažujete do úspešnosti ich snaženia. To prináša úspech. Nepríde hneď, môže to trvať aj niekoľko rokov, ale je to udržateľný úspech. Opak toho je postup, keď niekde príde skupina špičkových expertov, niečo urobí desaťkrát rýchlejšie a ľudia to dostanú na striebornom podnose. Na Haiti je relatívne rozvinuté rybárstvo, dá sa zarábať prácou v poľnohospodárstve. Veci možno riešiť cez mikropôžičky, naučiť ľudí, ako hospodáriť s určitým množstvom peňazí, ako si plánovať budúcnosť. Je to zjednodušený opis toho, ako to môže fungovať, ale dá sa to robiť. Nikdy taký program nezasiahne všetkých. Ale keď povedzme 15 percent ľudí prestane byť závislých od toho, že budú nastavovať ruku o pomoc, tak je to úspech. Hovoril som s kolegami z USA, ktorí pracujú s bezdomovcami. Nikomu nedávajú nič zadarmo, bez toho, aby človek ukázal snahu. Hoci len za pár centov, ale bezdomovcovi tú polievku predajú. Ten to už potom neberie len ako darček.</p><p><b><i>Vyšlo v denníku Pravda 15. 02. 2010</i></b></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/02/15/katastrofa_sa_skoncila_nastupuje_tvrdy_biznis_tvrdia_haitania Mon, 15 Feb 2010 07:12:47 +0000 <p>&quot;Závisí od zadržaných, ako sa prispôsobia režimu na Slovensku,&quot; povedal mi <a href="http://www.heritage.org/about/staff/charlesstimson.cfm" target="_blank">Charles Stimson</a> o ľuďoch, ktorých Slovensko prevezme z väzenia na Guantáname. Vo vláde prezidenta Georgea Busha pracoval vo funkcii zástupcu námestníka obrany pre záležitosti zadržaných vo vojne s terorizmom. V súčasnosti pôsobí v konzervatívne zameranej organizácii Heritage Foundation</p><p></p><br/><meta content="text/html; charset=utf-8" http-equiv="CONTENT-TYPE" /><title></title><meta content="OpenOffice.org 3.0 (Win32)" name="GENERATOR" /><style type="text/css"> </style> <p style="margin-bottom: 0cm;"><b>Slovensko príjme troch väzňov z Guantánama. Nevieme, kto sú. Myslíte si, že existujú dôvody, pre ktoré by mohla byť slovenská verejnosť znepokojená?</b></p> <p style="margin-bottom: 0cm;">Zo strany slovenskej vlády ide o akt láskavosti. Je jasné, že vaše spravodajské služby a bezpečnostné zložky mali možnosť dôkladne preskúmať zadržiavaných. Ak sa vláda rozhodla ich prijať, riziko bola prijateľné. Ide o veľmi vítané gesto. Americkí spojenci musia niesť bremeno zodpovednosti pri zaobchádzaní s aktérmi, ktorí nemajú príslušnosť k jednotlivým štátom. A ukázali ochotu robiť to. Z Guantánama neexistuje presun, ktorý by bol bez rizika. Nikdy nebol, ani nebude. Traja zadržiavaní, ktorí prídu na Slovensko, sa budú musieť rozhodnúť, či sa prispôsobia zaobchádzaniu a prípadným obmedzeniam zo strany úradov. Je v ich záujme, aby to urobili. V konečnom dôsledku je to však na nich.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /> </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><b>Mnoho ľudí aj politikov si myslí, že Guantánamo je americký problém. Preto by si ho mali USA vyriešiť. Vy sám ste raz povedali, že niektorí väzni môžu zostať na Guantáname do konca života, lebo ich nik nechce prijať. Prečo by ich však niekto prijať mal?</b></p> <p style="margin-bottom: 0cm;">Nie je to len americký problém, lebo čelíme nepriateľovi, ktorí nenávidí našu spoločnosť, aj vás, aj ľudí vo vašej krajine. Sú šťastní, keď môžu zabiť čo najviac civilistov na Západe a v krajinách, ktoré sú jeho spojencami. To je násilný džihád. Je pravda, že Guantánamo je americká záležitosť. Lenže pravda je aj to, že v pokračujúcom konflikte musíme zasiahnuť nepriateľa. Ide o to, aby sme spolu riešenia tohto dlhodobého zápasu.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /> </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><b>Lenže sám vravíte, že Guantánamo je americká záležitosť.</b></p> <p style="margin-bottom: 0cm;">Počúvam to už roky. Vy ste si vytvoril Guantánamo, je to váš problém. Je to dosť zjednodušený argument. Skutočnosť je zložitejšia. Všetky tajné služby a bezpečnostné zložky z krajín, ktoré tam mali väzňov, mali šancu získať informácie, ktoré sme mali k dispozícii. Amerika to robila ochotne a bude v tom pokračovať. Ale, úprimne povedané, verím že na Guantáname sú stále väzni, ktorých by sme nikdy nemali prepustiť. Za mrežami by mali stráviť zvyšok svojho života. Rovnako ako vrahovia a násilníci vo vašej krajine.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /> </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><b>Tvrdíte, že žiadny presun nie je úplne bezpečný. Podľa utajenej správy Pentagonu, na ktorú sa len pred niekoľkými dňami odvolávali americké médiá, pätina prepustených opäť posilní radikálov. Predpokladáte, že je to vierohodný údaj?</b></p> <p style="margin-bottom: 0cm;">Viem, že je vierohodný. Je to číslo, ku ktorému došla Vojenská spravodajská služba. Je založené na skutočne širokom procese vyhodnocovania informácií. Keď sa začali dávať správy o prepustených dohromady, vyskytli sa chyby. Nazozname boli ľudia, ktorí sa v skutočnosti nevrátili k boju. Teraz je to však už presnejšie. Pravdu povediac, keď hovoríme o pätine, myslím si, že je to konzervatívne nízke číslo. Nevideli sme totiž zoznam ľudí, ktorí posilnili extrémistov. Vláda by ho mala ukázať, aby bolo jasné, kto sú, čo urobili a kde to urobili. Potom sa môžu zákonodarcovia rozhodovať aj o tom, ako ďalej s Guantánamom. Predošlá vláda Georgea Busha urobila niekoľko chýb, čo sa týka politiky zaobchádzania s väzňami. Najväčšou bolo, že nešla do Kongresu po súhlas s umiestnením Guantánama a vytvorením vojenských komisií. Obamova vláda robí rovnakú chybu. Zadržiava informácie, s ktorými je potrebné vo vojne s teroristami oboznámiť zákonodarcov, aby mohli robiť rozhodnutia.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /> </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><b>Prečo sa to nerobí?</b><br />Dôvod je čisto politický. Ak ľudia v Kongrese uvidia mená a čísla, môžu sa im zdať príliš nebezpečné a vysoké. Boja sa, že ľudia budú proti, aby sa teroristi z Guantánama dostali do Spojených štátov. </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /> </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><b>Aj pätina je pomerne veľa, a vy naznačujete, že ich je ešte viac. Čo sa dá urobiť, aby sa u ľudí, ktorých pošlú na Slovensko, vylúčila aj teoretická možnosť pripojenia sa k terorizmu?</b><br />Závisí to od toho, kto sú títo zadržaní. Je s tým spojený každý krok znižujúci nebezpečenstvo, ktoré môžu títo ľudia predstavovať. Prípad každého zadržaného je iný. Nemôžem preto navrhovať, čo je potrebné urobiť pri ľuďoch, ktorých prevezme Slovensko. </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /><b>A vo všeobecnej rovine?</b></p> <p style="margin-bottom: 0cm;">Je niekoľko postupov. Registrácia ľudí, sledovanie ich ciest. To môže zahŕňať zadržanie cestovných dokladov, takže nebudú mať legálnu možnosť presúvať sa v zahraničí. Závisí to tiež od právnych možností v jednotlivých krajinách, ako postupovať voči zadržiavaným, nakoľko monitorovať ich pohyb. Niektoré štáty sa rozhodli žalovať ich. V Saudskej Arábii pre nich zase existuje rehabilitačný program. </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /> </p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><b>Tábor už opustilo viac ako 500 väzňov. Vie Amerika, čo je s nimi?</b></p> <p style="margin-bottom: 0cm;">Sú v podstate dve možnosti, ako opustiť Guantánamo. Pri prepustení idú bývali zadržiavaní do svojich materských krajín, v niektorých prípadoch do iných štátov. Ministerstvo obrany ich nemonitoruje. Pri presune existuje dohoda medzi USA a prijímajúcou krajinou. V prípade niektorých z väzňov má tento štát povinnosť informovať o ňom amerických partnerov, pri iných nie. Nenazvali by som to ani monitoringom v pravom zmysle slova. Skôr ide o výmenu informácií.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /><b>Sú, či boli na Guantáname najhorší z najhorších, alebo často ide o obete omylov?</b></p> <p style="margin-bottom: 0cm;">Na Guantánamo sa dostalo 779 ľudí. Zadržať niekoho nie je presná veda. Spojené štáty začali prepúšťať väzňov niekoľko týždňov po tom, čo začal tábor fungovať. To hovorí samo za seba. Fakt je, že tam boli ľudia, ktorých vôbec nemali zadržať. Na druhej strane tam boli takí, ktorí mohli predstavovať nebezpečenstvo. Dostali ich na bojovom poli a ja naozaj nechcem hovoriť za vojakov, ktorí tam boli. Keď sa však pozrieme na Guantánamo dnes, tak tam nie je jediná osoba, ktorá by si zadržiavanie nezaslúžila. Či by to tak malo zostať navždy, niekoľko rokov či mesiacov, to je už iná otázka.</p><p style="margin-bottom: 0cm;"><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 23. 01. 2010</b></i></p> <p style="margin-bottom: 0cm;"><br /> </p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/rozhovory_nazory/2010/01/23/ked_sa_vlada_rozhodla_vaznov_prijat_riziko_bolo_prijatene Sat, 23 Jan 2010 10:34:58 +0000