http://matisak.blog.obroda.sk/ <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Niektorí ľudia sa lietania boja. Iní sú zase zmierení s osudom. A ďalší sú pripravení. Lebo väčšina leteckých katastrof sa dá prežiť. Len treba dodržať niekoľko pravidiel.</span></p><br/><p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">&quot;Nehoda, ktorá môže ohroziť váš život, vrátane tragédií, pri ktorých všetci zahynuli, sa stane priemerne pri každom 5,7 milióntom lete<a href="void(0)"><o /></a></span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">. Šanca, že takúto katastrofu prežijete, je takmer 56 percent. Ak odrátame pády, pri ktorých nezostal živý nikto, je to dokonca 71,1 percenta,&quot; uvádza <a target="_blank" href="http://staffweb.cms.gre.ac.uk/%7Ege03/">Ed Galea</a>, odborník na leteckú bezpečnosť z Greenwichskej univerzity.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Podľa stránky popularmechanics.com nie je jedno, kde si človek v lietadle sadne. Experti skúmali 20 leteckých nehôd, ktoré sa stali v <st1><st1>USA</st1></st1> od roku 1971. Tvrdia, že najbezpečnejšie je v zadnej časti stroja. Až v 11 prípadoch zo spomenutých 20 prežili viacerí pasažieri, ktorí boli pri chvoste.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Galea tvrdí, že keď je to možné, vyberá si miesto čo najbližšie k núdzovému východu. &quot;Snažím sa sedieť maximálne päť radov od neho, a to v uličke. Naše analýzy dokazujú, že priemerne najviac prežívajú cestujúci odtiaľ,&quot; pripomína expert na svojej stránke.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US"><a target="_blank" href="http://www.cranfield.ac.uk/soe/profiles/h_muir.jsp">Helen Muirová</a>, ktorá skúma správanie ľudí počas leteckých katastrof, tvrdí, že sa nedá jednoznačne povedať, kde je najlepšie sedieť. &quot;Každá nehoda je iná. Ak sedíte vpredu, je to lepšie v prípade, keď vypukne požiar. Keď ste vzadu, je to lepšie pri núdzovom pristávaní. V prípade, že sedíte v strede, je to lepšie, ak má lietadlo zosadnúť na vodu,&quot; povedala mi riaditeľka Inštitútu pre bezpečnosť, riziko a spoľahlivosť na Cranfieldskej univerzite.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Muirová tiež pridáva základné rady, ako zvýšiť svoje šance na prežitie. Mnohí ľudia, najmä tí, čo veľa lietajú, nevenujú pozornosť ani jednoduchým bezpečnostným pravidlám. &quot;Pozorne sledujte inštruktáž, vyskúšajte si, ako sa odopína bezpečnostný pás a precvičte si pozíciu, ktorú je potrebné zaujať pri núdzovom pristátí,&quot; prízvukuje Muirová. Sú to zdanlivé maličkosti, ale testy dokázali, že v strese sa veľa cestujúcich pokúša odopnúť bezpečnostný pás v lietadle tak ako pás v aute. Princíp je pritom rôzny a pasažieri v ohrození tak strácajú drahocenné sekundy pri evakuácii.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Dôležitá je aj správna pozícia pri núdzovom pristátí. V roku 1991 prežilo pád lietadla spoločnosti Scandinavian Airlines všetkých 122 ľudí na palube, hoci sa stroj rozlomil na tri časti. Vyšetrovanie ukázalo, že veľkú úlohu zohral fakt, že pasažieri boli pri náraze v správnej polohe.</span></p> <p class="MsoNormal"><i><b><span lang="EN-US">Vyšlo v denníku Pravda 01. 07. 2009</span></b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2009/07/02/pad_lietadla_sa_da_prezit_vacsinou Thu, 02 Jul 2009 00:47:29 +0000 <p><span lang="EN-US" style="font-size: 12pt; font-family: "Times New Roman";"""><font size="2">Hoci nie je skutočný, neznamená to, že nemá vlastný život. Ten Robertovi Langdonovi na stránkach kníh Anjeli a Démoni a Da Vinciho kód vdýchol spisovateľ Dan Brown.</font></span></p><p><img src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=hanks.jpg" alt="Tom Hanks and Aelet Zurer" style="5px;" /></p><p><i>Tom Hanks ako Robert Langdon a Ayelet Zurer ako Vittoria Vetra vo filme Anjeli a Démoni.</i> <i><b>Foto: allmoviephoto.com</b></i></p><span style="font-size: 15pt; font-family: Arial; color: black;"></span><br/><p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Na plátnach kín zase v rovnomenných filmoch získal tvár hollywoodskej hviezdy Toma Hanksa. Slušná kariéra na profesora Harvardovej univerzity, ktorý je uznávaný odborník na náboženskú symbológiu. Teda vednú disciplínu, ktorá neexistuje.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">,,Neviem, či by sme boli najlepší kolegovia. Ale celkom rád by som s ním zašiel na pivo,&quot; povedal mi historik <a href="http://www.uoregon.edu/~imcneely/Ian_F._McNeely.html" target="_blank">Ian McNeely</a> z Oregonskej univerzity. Podobne ako Langdon sa zaoberá dejinami tajných spoločností.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Slávny hrdina, ktorý odhaľuje temné záhady sveta, sa narodil 22. júna 1964. Brown si jeho priezvisko požičal od skutočného profesora typografie Johna Langdona z Drexelovej univerzity.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Robert Langdon navštevoval internátnu akadémiu v Exeteri. Trpí miernou formou klaustrofóbie a jeho živlom je voda. Skákal do nej z mostíka a je takým dobrým hráčom vodného póla, že od svojich študentov na Harvardovej univerzite dostal prezývku Delfín. Plávaním sa udržiava vo dobrej fyzickej forme, ktorá sa mu pri rôznych dobrodružstvá zíde.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Na svoj výzor sa však díva kriticky. Uvedomuje si pribúdajúce šediny, i keď mu jeho kolegyne hovoria, že ho robia ešte príťažlivejším. A niečo na tom asi bude. Do oka si pri riešení iluminátskych záhad padol s biologičkou a fyzičkou Vittoriou Vetrovou. Majsterka jogy bola pripravená ukázať mu, čo je božský zážitok. A voči jeho šarmu nebola imúnna ani Sophie Neveuová. Tej po honbe za Svätým grálom Langdon sľúbil, že keď sa najbližšie stretnú, nebudú navštevovať žiadne múzeá alebo výstavy.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">,,Je svojím spôsobom úžasné, že niekto ako Robert Langdon sa stal hrdinom. Nie je ani vojak, ani tajný agent, ale profesor!&quot; myslí si <a href="http://person.au.dk/en/mvn@teo.au.dk" target="_blank">Marie Vejrup Nielseno</a>vá z Teologickej fakulty Aarhuskej univerzity. ,,Rieši problémy a zachraňuje ženy a svet pomocou vedomostí. Je veľmi oddaný svojej práci a študentom. Vyzerá ako sympatický človek, takže by som pristala na to, aby bol môj kolega. Pravdepodobne by však veľa času strávil na cestách za rôznymi dobrodružstvami,&quot; povedala mi Nielsenová. Sama sa venuje rozboru pohľadov na náboženstvo v knihách o Langdonovi.</span></p> <p class="MsoNormal"><span lang="EN-US">Za spolupracovníka by Langdona bral aj profesor fyziky <a href="http://www.utdallas.edu/~joe/" target="_blank">Joe Izen</a> z Texaskej univerzity v Dallase. ,,Samozrejme, ak by tí vrahovia, čo ho prenasledujú, nešli aj po mne,&quot; zasmial sa Izen, ktorý vo svojich prednáškach vysvetľuje, s čím sa Langdon stretol, keď zachraňoval Vatikán pred výbuchom antihmoty. Fyzik si však zároveň myslí, že symbológovi z Harvardu chýbajú hlbšie základné znalosti prírodných vied, ktoré sú pre skutočne dobrého vedca nevyhnutné. ,,Je však dobrý pozorovateľ a dokáže vyvodiť správne závery, aj keď nemá dostatok informácií,&quot; povedal mi Izen o Langdonovi.</span></p><p class="MsoNormal"><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 15. 05. 2009</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2009/05/16/vedci_by_roberta_langdona_za_kolegu_brali Sat, 16 May 2009 00:08:56 +0000 <p>Michelle Obamová sa okrem manžela priznala počas prvého mesiace v Bielom dome k ďalšej veľkej láske. ,,Milujem šaty. V prvom rade nosím to, čo milujem,&quot; prezradila pre magazín Vogue. ,,To je to, na čo by sa mali ženy sústrediť - aby boli v tom, v čom sa cítia dobre, a aby im móda prinášala zábavu,&quot; hovorí prvá dáma, ktorú už všetci povýšili na módnu ikonu.</p><p><i><img src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=346-obama.jpg" alt="Michelle Obama" style="5px;" /></i></p><p><i>Michelle Obamová na titulke magazínu Vogue v podaní slávnej fotografky Annie Leibovitz.</i> <i><b>Foto: Vogue</b></i></p><br/><p>Obamová bude len druhá manželka amerického prezidenta, ktorá sa v tejto pozícii na titulke Vogue v marci aj objaví. Predbehla ju iba Hillary Clintonová, žena Billa Clintona a súčasná ministerka zahraničných vecí, ktorej sa to podarilo v roku 1998.</p><p>Podľa viacerých expertov ešte nie je celkom jasné, akú úlohu bude Obamová v Bielom dome hrať. Televízia ABC špekuluje, že si zatiaľ nevybrala medzi tým, či bude hlavnou poradkyňou prezidenta pri jeho rozhodovaní sa, ako to bolo v prípade Clintonovej. Alebo či preberie skôr úlohu prvej hostiteľky, ako to robila Jackie Kennedyová. Sama tvrdí, že sa chce sústrediť na to, aby zladila povinnosti s výchovou svojich dvoch dcér, Sashi a Malie. Obamová už využila svoj vplyv prvej dámy, keď vyhlásila, že sa jej nepáči, že z jej dcér urobila jedna hračkárska firma bábiky. Spoločnosť ich nakoniec stiahla, no hračky sa stali veľkým hitom medzi zberateľmi.</p><p>Galéria Michelle Obama <a href="http://www.pravda.sk/michelle" target="_blank">tu</a></p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 21. 02. 2009</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2009/02/22/michelle_obamova_je_prva_dama_americkej_mody Sun, 22 Feb 2009 00:51:33 +0000 <p>Americký prezident Barack <span class="hili">Obama</span> je byvol. Narodil sa 4. augusta 1961. V západnom zverokruhu je teda lev, pre čínsky horoskop však preňho platí znamenie byvol. Jeho čas teda práve prišiel. Nastúpil do Bieleho domu takmer presne s príchodom čínskeho nového roku, ktorý sa začal 26. januára.</p><p><img alt="Barack Obama" src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=327-obama.jpg" /></p><p><i>Barack Obama je byvol.</i> <i><b>Foto: AP</b></i></p><br/><p> Odborníci na astrológiu tvrdia, že <span class="hili">Obama</span> takmer do bodky spĺňa charakteristiku človeka narodeného v znamení byvola. Americké médiá mu hovoria No Drama – <span class="hili">Obama</span> a 44. prezident USA skutočne málokedy vyrába dramatické chvíľky. To sa presne hodí na byvola, ktorý býva pokojný, spoľahlivý, ambiciózny a tvrdo pracujúci. </p><p>Bez týchto vlastností by len ťažko zvládol pre seba vybojovať Biely dom ako prvý černoch v histórii USA. <span class="hili">Obama</span> sa však musí vystríhať, aby pri svojej povahe neprešiel k úzkoprsosti, nepružnosti, puntičkárstvu a prehnanej náročnosti „Asi žiadny prezident by nechcel prísť do úradu čeliac problémom, ktoré teraz máme,“ povedal mi <a target="_blank" href="http://www.neilsomerville.com/">Neil Somerville</a>, známy britský autor čínskych horoskopov. „Na druhej strane je to výnimočná príležitosť, aby ukázal svoju silu a čelil výzvam. V časoch nepriazne osudu sa prejaví skutočný charakter a potom je možný odvážny a pozitívny nový štart,“ tvrdí Somerville, ktorý spolupracoval aj s BBC. </p><p>Obamovi v snahe prekonávať prekážky prajú aj hviezdy. Tvrdí to <a target="_blank" href="http://www.vkfs-online.com/">Vince Koh</a>, majster Feng šuej zo Singapuru. „Hviezda ovplyvňujúca autoritu a moc je v priaznivom postavení pre lídrov. Prezident <span class="hili">Obama</span> tak bude mať prirodzene úspešný začiatok v Bielom dome,“ povedal mi Koh. „Mocná hviezda ovplyvňujúca múdrosť znamená preňho šťastie na ľudí, ktorí ho budú podporovať a pomáhať mu,“ vraví Koh. </p><p><a target="_blank" href="http://www.suzannewhite.com/">Suzanne Whiteová</a>, ktorá napísala viacero kníh o astrológii, vidí odkaz na rok byvola v Obamovom inauguračnom prejave. „Jeho slová sa presne zhodujú s tým, čo sa má stať v roku byvola. Pozbierajte sa, oprášte sa a začnite budovať novú Ameriku,“ povedala pre Pravdu Whiteová. „A to sa dá očakávať aj od čínskeho nového roku. Práca. Budovanie. <br /> Žiadne hlúposti. Menej voľného času,“ dodáva Whiteová.</p><p><i><b>Rok byvola</b></i></p><ul><li> nový rok byvola začína podľa čínskeho kalendára 26. februára a končí 14. februára 2010</li><li> predchádzajúcemu roku vládol potkan, ďalšiemu bude tiger</li><li>ľudia v znamení byvola bývajú pokojní, spoľahliví, ambiciózni a tvrdo pracujúci, ale môžu tiež byť úzkoprsí, nepružní, puntičkárski a prehnane nároční</li><li>v roku byvola sa narodili napríklad Barack <span class="hili">Obama</span>, Piotr Iľjič Čajkovskij, Leonardo da Vinci, Charles Darwin, Keira Knightleyová</li></ul><p><br /><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 26. 01. 2009</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2009/01/26/byvol_obama_sa_musi_chytit_prilezitosti Mon, 26 Jan 2009 20:38:26 +0000 <p /><p>Neraz bol v ťažkých časoch spoľahlivým útočiskom. Azda aj preto je Windsorský hrad u britskej kráľovskej rodiny taký obľúbený. Viacerí jej členovia mu jednoznačne dávajú prednosť pred londýnskym sídlom monarchie Buckinghamským palácom.</p><p><i><img alt="Windsor Castle" src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=Windsor.JPG" /></i></p><p><i>Windsorské rozľahlé sídlo je najväčším obývaným hradom na svete a patrí medzi jednu z oficiálnych rezidencií britskej monarchie.</i> <b><i>Foto: britannica.com</i></b></p><br/><p>Z Londýna je to pritom len na skok, cesta do Windsorského zámku trvá z hlavného mesta iba 30–40 minút. Túto krátku vzdialenosť využívala monarchia počas druhej svetovej vojny. Juraj VI., otec súčasnej panovníčky, z hradu každý deň aj so svojou manželkou „dochádzal“ do práce do metropoly. Vtedy sa to však z propagandistických dôvodov tajilo a Briti si mysleli, že monarcha je stále v Buckinghamskom paláci. <br /> Windsorský hrad mal však oveľa lepšie možnosti opevnenia. Na to bol totiž postavený. Pri jeho vzniku stál už v 11. storočí Viliam Dobyvateľ. Kráľovské obydlie, ktoré má rozlohu okolo 45–tisíc štvorcových metrov, je dnes vôbec najväčším a najstarším hradom, ktorý je nepretržite obývaný. </p><p>Alžbeta II. tam veľmi rada trávi čas. Prakticky hneď ako nastúpila na trón, vyhlásila ho za svoje hlavné víkendové sídlo. Začiatkom novembra dostal hrad aj ďalšiu ofi ciálnu funkciu. Vôbec prvý raz ho panovníčka v novembri uprednostní pred Buckinghamským palácom pri udeľovaní britských rytierskych rádov. Ofi ciálne vysvetlenie znie, že londýnska rezidencia sa musí pripraviť na oslavu narodenín princa Charlesa, ktorý 14. novembra dovŕši šesťdesiatku. </p><p>Aj Charles má však Windsorský <span class="hili">zámok</span> rád. V roku 1999 BBC odvysielala reportáž o tom, že zvažuje, že v prípade nástupu na trón dokonca ofi ciálne prenesie do hradu kráľovský dvor. Keď ešte v roku 1992 poškodil sídlo veľký požiar, ktorý zasiahol pätinu priestorov, ďalší syn kráľovnej princ Adrew vyhlásil: „Toto je náš domov.“ </p><p>Je to tiež veľmi obľúbené miesto pre turistov. Lístok na prehliadku Windsorského zámku sa dá kúpiť už za osem libier (okolo 315 korún, asi 10,3 eura). Treba však počúvať pokyny sprievodcov a príliš sa netúlať. Bezpečnostné opatrenia sú prísne. Nedávno sa o tom presvedčila aj britská moderátorka Tania Bryerová. Išla na večeru usporadúvanú princom Andrewom a jej šofér v areáli zablúdil. Dostal sa tam, kde nemal a obaja skončili na polícii. A čo by to bol za anglický hrad bez duchov. Podľa webovej stránky ghost–story.co.uk sa tam zjavuje kráľ Henrich VIII. Rovnako aj jeho žena Anna Boleynová. Panovník ju dal popraviť. Bola to druhá zo šiestich manželiek Henricha VIII.</p><p><b> Windsorský <span class="hili">zámok</span> </b><br /> - začali ho stavať už v 11. storočí <br /> - narodilo sa v ňom niekoľko kráľov <br /> - má rozlohu asi 45–tisíc štvorcových metrov <br /> - je víkendovou rezidenciou kráľovnej Alžbety II.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 23. 10. 2008</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2008/10/23/windsorsky_zamok_chrani_britsku_monarchiu_tisic_rokov Thu, 23 Oct 2008 23:39:12 +0000 <p>Oslavuje narodeniny len preto, lebo dostal Nobelovu cenu za mier. Legenda boja proti komunizmu Lech Walesa má 65. Slávny Poliak si zároveň pripomína 25 rokov, odkedy mu 5. októbra 1983 udelili „nobelovku“.</p><p><i></i><img src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=walesa1.jpg" alt="Lech Walesa" /><br /><br /><i>Lech Walesa v časoch, keď bojoval proti koministickému režimu.</i> <i><b>Foto: AP</b></i></p><br/><p><img src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=walesa2.jpg" alt="Lech Walesa2" /></p><p><i>...a dnes.</i> <i><b>Foto: AP</b></i></p><p>„Ocenenie mi zachránilo život. Plánovali na mňa päť atentátov,“ povedal Walesa pre poľskú televíziu TVN. „Stal som sa nesmrteľným. Čokoľvek by sa mi stalo, ľudia by začali hľadať vinníka. Celý svet by sa pýtal, čo sa mohlo stať nositeľovi Nobelovej ceny za mier,“ vyhlásil bývalý vodca Solidarity.<br /><br />Walesa tvrdí, že ocenenie ho neprekvapilo. „Úprimne poviem, očakával som to. Bol som stopercentne presvedčený, že hnutie, na ktorého čele som stál, musí dostať Nobelovu cenu, lebo bolo také krásne,“ vyhlásil Walesa. „Malo to dokonca prísť už skôr, ale poľská vláda robila všetko preto, aby sa to nestalo. Očierňovali ma. Trvalo rok, kým sa všetko vysvetlilo.“ Poľský exprezident si však v decembri 1983 poctu v Oslo neprebral. Urobila to zaňho jeho žena Danuta. Walesa sa obával, že ho komunistická vláda už do krajiny nepustí, keď z nej raz vycestuje.</p><p>Muž, ktorý otriasol sovietskym komunistickým impériom, sa narodil 29. septembra 1943. Walesovým osudom sa stala lodenica v Gdansku, ktorá bola pomenovaná po Vladimírovi Iľjičovi Leninovi. Walesa tam nastúpil v roku 1970 ako elektrikár a o 11 rokov neskôr tam založil Solidaritu. Bol to prvý nezávislý odborový zväz v štátoch sovietskeho bloku a zároveň zastrešil odporcov vlády jednej strany. Rozlet hnutia zastavil výnimočný stav, ktorý v Poľsku vyhlásil generál Wojciech Jaruzelski.</p><p>V roku 1990 Walesu zvolili za hlavu štátu. V tejto funkcii si narobil mnohých nepriateľov a časť verejnosti ho dokonca začala obviňovať z autoritatívnych sklonov. Walesa tak prezidentský úrad neobhájil, v roku 1995 na jeho miesto nastúpil postkomunista Aleksander Kwaśniewski. Najmä posledný rok prenasledujú Walesu obvinenia z údajnej spolupráce s komunistickou tajnou službou, ktoré on odmieta. </p><p>Manželia Walesovci majú spolu osem detí. Lech Walesa mohol byť o milión dolárov bohatší. Firma Gillette mu ich ponúkla za reklamu, v ktorej by prišiel o svoje typické fúzy. Odmietol, no neskôr sa oholil len tak pre zábavu. Známy poľský režisér Andrzej Wajda pre televíziu TVN vyhlásil, že by o zakladateľovi Solidarity rád nakrútil film. Zatiaľ si však nevie predstaviť, kto by takého charizmatického a aj výzorom výnimočného muža hral. Walesa sa už v jednom Wajdovom filme predstavil. Bolo to v snímke Človek zo železa z roku 1981, ktorá získala Zlatú palmu na festivale v Cannes. Walesa vo filme stvárnil sám seba.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 30. 09. 2008</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2008/09/29/walesa_bez_nobelovej_ceny_za_mier_by_som_bol_mrtvy Mon, 29 Sep 2008 22:25:07 +0000 <p>V roku 2005 ho magazín Time vybral za osobnosť roka, spolu s manželským párom Gatesovcov. Je jediný človek na svete, ktorého nominovali na Oscara, Zlatý Glóbus, hudobné ocenenie Grammy aj Nobelovu cenu za mier. Pravidelne sa podieľa na humanitárnych projektoch a zároveň predáva milióny albumov. To všetko je Bono, líder írskej skupiny U2, a nič z toho príliš nezaváži v americkom štáte Severná Dakota.</p><p><img src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=time%20cover.jpg" alt="time cover 12/05" /></p><p><i>Za dary osobnosťami roku 2005 v magazíne Time. Bono, Bill a Melinda Gatesovci</i>. <i><b>Foto: time.com</b></i></p><p /><br/><span class="gencopy"><span lang="SK">Scot Kelsh, člen severodakotskej Snemovne reprezentantov, sa v roku 2007 rozhodol, že Bono by si za svoju prácu zaslúžil ďalšie ocenenie. Demokrat prezradil agentúre AP, že na túto myšlienku prišiel, keď zistil, že Bonovi ešte žiadny americký štát nevyjadril uznanie. Snemovnu preto požiadal, aby Severná Dakota bola prvá. Bonovi mala byť udelená pocta za: humanitárnu prácu v snahe presvedčiť politických a náboženských predstaviteľov, aby odložili filozofické rozdiely a pomohli zmenšiť bremeno tým, ktorí majú najmenej.<o /></span></span><xml> <w><w /></w></xml><p class="MsoNormal" /><p class="MsoNormal"><span class="gencopy"><span lang="SK">Určite šľachetne mienené slová nezabrali. Návrh neprešiel v pomere 58 : 35 s tým, že líder skupiny U2 predsa nemá so Severnou Dakotou nič spoločné. Ako však napísala AP, Kelsh mal možno len lepšie zákonodarcom vysvetliť, kto v skutočnosti Bono je. Zdá so totiž, že mnohí z nich si mysleli, že ide o Sonnyho Bona, zosnulého bývalého manžela speváčky Cher, s ktorou vytvoril aj populárne duo.<o /></span></span></p> <p class="MsoNormal"><span class="gencopy"><span lang="SK">„Keď som videl návrh, hľadal som v ňom meno Cher,“ priznal pre AP člen severodakotskej snemovne republikán Gil Herbel.<o /></span></span></p><p class="MsoNormal"> </p><p class="MsoNormal"><span class="gencopy"><span lang="SK">Paul David Hewson, ako znie Bonovo vlastné meno, je jedna z mála celebrít, ktoré sa bez problémov stretávajú s politikmi. Dokonca pochválil amerického prezidenta Georga Busha, za jeho plán pomoci Afrike. Mnohé ľavicovo- liberálne kruhy to niesli dosť ťažko. Bono tiež patrí medzi slávnych, ktorí peniaze z vlastného vrecka vyberajú opatrne. To, že sa o svoje bohatstvo stará, však mnohí aktivisti vidia veľmi neradi. „ Nechcem sa hrať na príliš múdreho, ale je to azda akýsi druh katolíckej viny, ktorá príde, keď zarobíte pár dolárov. Nebol to otec hip-hopu Russell Simons, kto tvrdil, že nepomôžete chudobným, ak ste sám jeden z nich,“ citoval Bona austrálsky denník Sydney Morning Herald.<o /></span></span></p><p class="MsoNormal" /><p class="MsoNormal"><span class="gencopy"><span lang="SK">Spevák sa skôr snaží podporovať rôzne projekty, ktoré by mali peniaze priniesť. Najmä jeho iniciatíva Product Red však rovnako zožala spŕšku kritiky. Logo Red Product je na výrobkoch veľkých spoločností a tie z predaja svojich produktov dávajú peniaze na boj proti chorobám ako sú aids, malária či tuberkulóza. Vyzbieralo sa už viac ako 18 miliónov dolárov, ukázalo sa však, že firmy na reklamnú kampaň dali 100 miliónov dolárov.</span></span></p><p class="MsoNormal"><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 27. 09. 2008</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2008/09/27/bono_ktory_bono_a_je_tu_aj_cher Sat, 27 Sep 2008 09:28:08 +0000 <p>Satan sa jej zjavoval v podobe čierneho psa a dal jej moc začarovať deti, aby vykašliavali ihly. K tomuto sa po mučení priznala Švajčiarka Anna Göldiová v roku 1782. Po procese ju čakala smrť, odťali jej hlavu. Göldiová je tradične označovaná za poslednú bosorku, ktorú pre obvinenia z čarodejníctva popravili v Európe.</p><p><img src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=Wickiana5.jpg" alt="Witches" /></p><p><i>Upaľovanie čarodejníc z cyklu Wickiana švajčiarskeho duchovného Johanna Jakoba Wicka.</i> <i><b>Foto: wikipedia.org</b></i></p><br/><div id="article-text" class="text"><p>Hoci je táto historická skutočnosť sporná, žene sa po 226 rokoch dostalo aspoň trocha zadosťučinenia. Vláda švajčiarskeho kantónu ju rehabilitovala a ešte pridá 140-tisíc švajčiarskych frankov (viac ako 2,6 milióna Sk) na divadelné predstavenie o osudoch údajnej čarodejníčky. Švajčiarka bola s veľkou pravdepodobnosťou milenkou lekára Jakoba Tschudiho, v ktorého dome slúžila. Keď mu už tento vzťah nevyhovoval a hrozil škandál, muž sa Göldiovej zbavil.</p> <p>Honbe na čarodejnice padlo počas niekoľkých storočí za obeť približne 50-tisíc ľudí, podľa niektorých údajov to mohlo byť až stotisíc. Približne tri štvrtiny boli ženy, väčšinou staršie.<br /> <br /> &quot;Tieto procesy sa začali okolo roku 1400 ako dôsledok zbližovania názorov cirkevných predstaviteľov s dávno rozšírenou vierou bežných ľudí, že je možné niekoho začarovať,&quot; povedal pre Pravdu <a href="https://www.history.ox.ac.uk/staff/postholder/briggs_r.htm" target="_blank">Robin Briggs</a> z Oxfordskej univerzity. &quot;Vrchol honby na čarodejnice prišiel v západnej Európe v rokoch 1580 až 1630 v časoch veľkých ekonomických a sociálnych problémov,&quot; pripomína historik.<br /> <br /> Hľadanie vinníkov za všetko zlé, čo sa deje, malo v stredovekej spoločnosti veľa spoločného s antisemitizmom. &quot;Vytvorila sa akási armáda intelektuálov, ktorí sa snažili potierať kacírstvo. Keď sa jej podarilo zatlačiť do exilu Židov, obrátili svoju nenávisť na iných, ktorí sa vymykali z bežných noriem, ktoré si stanovili.&quot; povedala pre Pravdu historička <a href="http://www.keble.ox.ac.uk/academics/about/dr-d-purkiss" target="_blank">Diane Purkissová</a>. &quot;Ľudia na tvrdenia, že sú obklopení vyznávačmi diabla, ochotne pristali, veď v mágiu verili,&quot; uviedla Briggsova kolegyňa.<br /> <br /> Obcovanie s diablom, uhranutie, spôsobenie neplodnosti či neúrody. To boli bežné obvinenia. Synonymom pre procesy s bosorkami sa stalo dielo Kladivo na čarodejnice, ktoré vyšlo prvý raz v Nemecku v roku 1487. Podľa Purkissovej sa však jeho vplyv na procesy preceňuje a odmietali ho dokonca aj mnohí inkvizítori. Dielo je výrazne založené na nenávisti k ženám, Briggs však upozorňuje, že vo väčšine prípadov ženu z používanie magickej moci obvinila iná žena.<br /> <br /> &quot;Už dávno pred kresťanstvom sa vo veľkej časti Európy pripisovali čarodejné sily viac ženám ako mužom,&quot; tvrdí <a href="http://www.bristol.ac.uk/history/contact/hutton.html" target="_blank">Ronald Hutton</a> z Bristolskej univerzity. &quot;Verilo sa tiež, že ženy ľahšie podľahnú zvodom diabla,&quot; dodáva aj <a href="http://www.utexas.edu/cola/depts/history/faculty/profiles/Levack/Brian%20P./" target="_blank">Brian Levack</a> z Univerzity v texaskom Austine. &quot;Okrem toho však vraj ženy ovládali rôzne nadprirodzené praktiky z tak povediac praktických dôvodov. Boli kuchárky a neraz nahrádzali aj doktorov, preto mali byť schopné uvariť rôzne čarodejné lektvary. Tie mohli liečiť, ale aj zabíjať,&quot; vysvetlil pre Pravdu Levack, ktorý napísal knihu Hon na čarodejnice v ranej modernej Európe.<br /> <br /> Ďalším symbolom procesov sa stala horiaca hranica, na ktorej upaľovali bosorky zaživa. &quot;To sa však stávalo len veľmi zriedkavo. Obeť najprv zašrktili, až potom jej telo spálili. V Anglicku bosorky vešali, ide im zase stínali hlavy,&quot; povedal pre Pravdu Hutton, autor diela Čarodejnice, druidi a kráľ Artuš.<br /> <br /> Odborníci tiež upozorňujú na ďalšiu historickú nepresnosť. Aj keď za prvotný hon na čarodejnice bola zodpovedná katolícka cirkev, na mnohých miestach sa im jej protestanti vyrovnali. &quot;Počas vrcholiacich procesov okrem toho na smrť odsudzovali najmä svetské súdy,&quot; tvrdí tiež Briggs. &quot;Španielska inkvizícia upálila v svojej histórii iba dve bosorky,&quot; pridáva prekvapujúcu skutočnosť Purkissová.</p><p><font size="4"><b>Ženy stále obviňujú z čarodejníctva</b></font></p><p>Honba na bosorky sa neskončila stredovekom. Na mnohých miestach Afriky a Ázie pokračuje dodnes. Ľudia tam stále veria, že im iní môžu ublížiť použitím nadprirodzených síl. Allison Bergová v roku 2004 nakrútila kritikmi oceňovaný dokumentárny film <a href="http://www.witchesinexile.com/" target="_blank">Čarodejnice v exile</a>. Ten rozpráva príbeh žien z Ghany, ktoré po obvinení z čarodejníctva musia žiť mimo spoločnosti v špeciálnych táboroch.<br /><br /><b> Zlepšila sa situácia v Ghane, odkedy ste nakrúcali svoj film, alebo je tam obvinenie z čarodejníctva stále bežné?</b><br />V krajine došlo k niektorým zmenám. Ide to však veľmi pomaly, hoci ma to až tak neprekvapuje. V Ghane však už pôsobí viacero organizácií zaoberajúcich sa osudom týchto obvinených žien, ktoré spoločnosť vyobcovala. Pracujú s nimi, ale zároveň sa snažia pomocou náučných programov presviedčať ľudí, že je úplne nezmyselné takto ženám ubližovať. K týmto prípadom dochádza v odľahlejších oblastiach, kde je tiež veľmi dôležité podporovať vzdelávanie dievčat. Ženy si musia uvedomovať svoje práva a možnosti.<br /><br /><b> Pre ľudí v Európe to asi znie zvláštne, že v 21. storočí môžu nejakú ženu vyhlásiť za bosorku a dokonca ju za to potrestať. Ako je možné, že k tomu dochádza?</b><br />Väčšina obetí sú staršie ženy. Tak ako to bolo aj v minulosti. Obvinenie z čarodejníctva je hľadaním obetného baránka, keď veci v spoločnosti nejdú tak, ako si to predstavuje väčšina.<br /><b><br />Mal by svet tomuto problému venovať viac pozornosti?</b><br />Som o tom presvedčená. Nedeje sa to len v Afrike. Keď som dokončila svoj film Čarodejnice v exile, začali mi ľudia hovoriť, že je to problém aj v Indii. Obviňovanie z bosoráctva je častejšie, ako by sme si mysleli. Deje sa však v oblastiach ďaleko od nášho záujmu. Tieto regióny potrebujú ekonomický a sociálny rozvoj. Som presvedčená, že potom sa počet prípadov honby na bosorky zníži.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 05. 09. 2008</b></i></p></div> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2008/09/05/udia_honbe_na_bosorky_verili Fri, 05 Sep 2008 20:47:07 +0000 Na Vianoce v roku 2004 zahubili cunami v Indickom oceáne takmer štvrť milióna ľudí, ktorí boli bezmocní proti sile prírody. Okamžite sa však objavili konšpiračné teórie, že zemetrasenie, ktoré vyvolalo obrovské vlny, bolo dielom človeka. Ako už býva v prípade temných sprisahaní „dobrým“ zvykom, internet opäť ukazoval prstom na USA. Otrasy, podobne ako pri katastrofe v Iráne v roku 2003, vraj spôsobili vysokofrekvenčné rádiové vlny.<br/><p>Tieto tvrdenia patria skôr do lacnej sci–fi, pravda však je, že vojaci už počas druhej svetovej vojny experimentálne zvažovali použitie cunami ako zbrane. Na projekte s názvom Seal sa podieľali americkí, britskí a novozélandskí vedci. Vyplýva to z dokumentov, ktoré v roku 1999 odtajnili vlády. Cieľom bolo pomocou podmorského výbuchu vytvoriť vlny, ktoré by zasiahli Japonsko. Projekt však nikdy nedospel do konečnej fázy, hoci nie je jasné, ako znela záverečná správa o ňom.</p><p>Myšlienky na umelé cunami však počas studenej vojny zaujali aj armády komunistického bloku. „Môžem to potvrdiť,“ povedal mi <a href="http://www.uow.edu.au/science/eesc/eesstaff/UOW002979.html" target="_blank">Ted Bryant</a> z univerzity v austrálskom Wollongongu, ktorý roky skúma pôsobenie cunami. „Stretol som sa s bulharským vedcom, ktorý prebehol na Západ niekoľko rokov pred pádom komunizmu. Doma skúmal, čo by urobilo cunami vyvolané jadrovým výbuchom v Čiernom mori, kde je množstvo námorných cieľov. Aký bol záver? Jednoduchý. Explózia na kontinentálnom zlome, v zálive či prístave vyvolá poriadne ničivé vlny,“ tvrdí Bryant.</p><p>Podľa austrálskeho odborníka je dokonca pomerne jednoduché predpovedať smer cunami. „Už desiatky rokov vieme, ako sa správajú vlny pri ceste na pobrežie. Keď vieme predpokladať dĺžku vlny a máme dobre zmapované morské dno, dokážeme opísať rýchlosť a smer cunami s vysokou presnosťou. Dalo by sa povedať, že každú dôležitú námornú základňu majú mocnosti dobre zmapovanú, takže by na ňu mohli použiť aj atómovým výbuchom vyvolané cunami,“ dodáva Bryant.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 12. 07. 2008</b></i></p> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2008/07/13/umelo_vytvorene_cunami_utocia_na_nepriatea Sun, 13 Jul 2008 00:40:26 +0000 <p> Prídu v mieri? Alebo aby si nás podrobili či úplne vymazali z galaxie? Zoznámenie sa s mimozemskou civilizáciou by pre ľudstvo nemuselo byť len najúžasnejšou správou v histórii, ale aj správou poslednou. Ak by ufóni prišli navštíviť našu planétu z nekonečných diaľok vesmíru, museli by byť technologicky oveľa vyspelejší ako pozemšťania v súčasnosti. V prípade ich zlých úmyslov by ľudstvo nemalo veľa šancí.</p><p><i>Prídu ako mierumilovný E. T.</i></p><p><img alt="E.T." src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=ET-and-Drew-Barrymore-Photograph-C10045710.jpeg" /></p><p><i>alebo</i></p><p><img alt="Independence day" src="http://www.obroda.sk/blog/resserver.php?blogId=4&amp;resource=inde.jpg" /></p><p><i>ako krvilační mimáci z Dňa nezávislosti.</i> <i><b>Foto: movieweb</b></i></p><br/><div id="article-text" class="text"><p>„Všeobecne sa predpokladá, že hocijakí ufóni, ktorí by sem prišli vo väčšom množstve, by ovládali techniku, ktorá im umožní cestovanie medzi galaxiami. Rovnako ako obyvatelia Zeme, kde technologický pokrok znamená aj pokrok vojenský, mimozemšťania by mohli svoje možnosti využiť aj na boj. Keďže ľudia by boli oproti nim zaostalí, nedokázali by sa dostatočne brániť,“ povedal mi Istvan Csicsery-Ronay, odborník na sci-fi literatúru z DePauwovej univerzity v Indiane. „Tento predpoklad odrážajú aj filmy ako Deň nezávislosti. Všetko závisí od toho, ako by sa rozhodli svoje zbrane použiť. Spojené štáty mali jednoznačnú technologickú prevahu oproti irackej armáde, ale teraz nie sú Američania schopní poraziť rebelov. Ak by mimozemšťania nechceli túto planétu iba zničiť, gerilový spôsob boja by im tiež mohol znepríjemniť život,“ špekuluje Csicsery-Ronay.</p> <p>Keď sa v roku 2003 začala vojna v Iraku, prišla komunita fanúšikov UFO s vlastným vysvetlením, prečo sa prezident George Bush konflikt rozhodol začať. Bolo to vraj preto, lebo Saddám Husajn mal k dispozícii unikátnu technológiu z havarovanej mimozemskej lode. Teória je, samozrejme, poriadne pritiahnutá za vlasy, ale britský spisovateľ Timothy Good pripomína, že ufónmi sa zaoberali v histórii už viacerí štátnici.</p> <p>„Sovietsky šéf Michail Gorbačov v roku 1987 povedal, že v roku 1985 sa na stretnutí v Ženeve s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom hovorilo aj možnom útoku z vesmíru. Reagan vtedy vyhlásil, že ak by došlo k mimozemskej invázii, verí, že by sa USA a ZSSR spojili, aby ju odvrátili,“ povedal mi britský spisovateľ <a href="http://www.timothygood.co.uk/" target="_blank">Timothy Good</a>, ktorého posledná kniha má názov To, čo potrebujete vedieť: UFO, armáda a tajné služby. &quot;Bývalý kanadský minister obrany Paul Hellyer, ktorý sám tvrdí, že UFO videl, zase uviedol, že svetové vlády by z kontaktov s mimozemšťanmi mali konečne zvesiť závoj tajomstva,&quot; pripomína Good.</p><p><i><b>Vyšlo v denníku Pravda 02. 07. 2008</b></i></p></div> http://matisak.blog.obroda.sk/blog/zaujimavosti/2008/07/03/utok_mimozemstanov_skoncili_by_ako_usa_v_iraku Thu, 03 Jul 2008 00:35:42 +0000