Esperantisti sú doma v každom kúte sveta. Všade si môžu vytvoriť svoje Esperantsko. Každý z nich sa stáva spolutvorcom geniálne jednoduchého jazyka, v ktorom sa príbuzné slová tvoria z rovnakého základu len pridaním významových predpôn a prípon. Kto potrebuje povedať slovíčko, ktoré ešte nikto pred ním nepoužil, môže si ho podľa gramatických pravidiel jednoducho vytvoriť. Ten, kto rozpráva jazykom esperanto, sa pre esperantistu automaticky stáva priateľom, bez ohľadu na to, či je mimo esperantskej krajiny vaším šéfom, učiteľom, prezidentom alebo úplne neznámym človekom.

V devätnástom storočí žil v ruskom mestečku Bialystok poľský Žid Ľudovít Lazar Zamenhof. V multietnickom Bialystoku s poľským, ruským, nemeckým a židovským obyvateľstvom často dochádzalo k etnickým nepokojom. Zamenhof veril, že príčinou týchto vyhrotených vzťahov medzi jednotlivými národnosťami je to, že si nerozumejú, nevedia sa dohovoriť. Keby mali jeden spoločný jazyk, mohli by sa dohodnúť oveľa ľahšie. Preto vymyslel projekt jazyka, ktorým by sa dorozumievali ľudia na celom svete. V knihe, ktorá vyšla v roku 1887 vo francúzštine, angličtine, nemčine, ruštine a poľštine, opísal základy nového jazyka a vysvetlil jeho gramatiku. Túto prvú učebnicu nazval Medzinárodný jazyk a na obálku sa podpísal ako Doktor Esperanto, čo znamená Doktor Dúfajúci. Vtedy sa medzi ľuďmi vžilo pre nový jazyk pomenovanie esperanto.

Jazyk, ktorý vytvára každý
Zamenhof chcel vytvoriť geniálny jazyk, ktorý by sa ľahko učil a ktorý by mohol byť pre každého druhým jazykom. Nepáčila sa mu predstava hrubých učebníc a slovníkov. Preto sa inšpiroval najjednoduchšími črtami významných svetových jazykov a začal zjednodušovať. Vymyslel systém ľahkého tvorenia slov kombináciou základného slova s príponami a predponami. Netreba sa naučiť tisíce slovíčok, stačí vedieť základné kmene slov a od nich príponami a predponami tvoriť ďalšie slová. Všetko sa môže kombinovať so všetkým, ak je to logické a vyhovuje to gramatickým pravidlám. Preto je držiteľom copyrightu každý človek, ktorý esperanto ovláda. V súlade s gramatickými pravidlami si môže každý tvoriť nové slová a ostatní, ktorí pravidlá poznajú, mu porozumejú.
V esperante začali postupne vychádzať knihy a časopisy, ľudia v mnohých krajinách sa učili jazyk len pomocou korešpondencie. Preto boli obavy, či si vôbec porozumejú, keď sa stretnú zoči-voči. V roku 1905 sa vo francúzskom Boulogne sur Mer konal prvý kongres, na ktorom sa zúčastnilo vyše 700 esperantistov z 33 krajín sveta. Obavy sa nepotvrdili, účastníci kongresu sa
v novom jazyku dokázali porozprávať
o všetkom.

Centimetrová učebnica
Esperanto je jazyk, ktorý sa stále vyvíja a ktorý vytvárajú všetci esperantisti. Stále pribúdajú nové a nové slová a každý, kto pozná gramatické pravidlá, im rozumie. Základ slovnej zásoby esperanta tvoria románske jazyky, asi desať percent kmeňov slov má germánsky a malé percento slovanský pôvod. V esperante platí zásada „píš ako počuješ“, neexistuje tvrdé „y“, neurčitý člen ani gramatické výnimky, a prízvuk je vo všetkých slovách na predposlednej slabike. Esperantisti si medzi sebou nevykajú, tykanie a vykanie sa nerozlišuje.
Naučiť sa esperanto je ai 6–krát ľahšie ako naučiť sa nejaký národný jazyk – základná učebnica aj so slovníčkom je hrubá asi jeden centimeter, má osemdesiat strán, a esperantisti tvrdia, že už po niekoľkých týždňoch štúdia je človek schopný v esperante plynule komunikovať a písať si. Hoci sa esperanto vyučuje na niektorých školách, obyčajne sa ho ľudia učia ako samoukovia, prostredníctvom korešpondenčných kurzov obyčajnou alebo elektronickou poštou, alebo v miestnych esperantských kluboch. Na internete funguje multijazyčná webová stránka www.lernu.net s kurzami esperanta.  

Živý „umelý“ jazyk
Esperantisti sú veľmi priateľskí ľudia. Záleží im na dodržiavaní ľudských, menšinových, kultúrnych a jazykových práv, veď sami boli prenasledovaní – Hitlerom preto, že považoval esperanto za reč Židov, a Stalinom pre kozmopolitnosť esperanta. Chcú vylúčiť diskrimináciu na základe rasy, národnosti, náboženstva a jazyka a v druhom človeku vidia predovšetkým spolučloveka. Esperantisti majú svoju vlastnú esperantskú krajinu, Esperantsko - Esperantio. To je všade tam, kde sa stretnú aspoň dvaja – traja esperantisti. V takomto Esperantsku by sa nemalo „krokodílovať“ (krokodili) – hovoriť vlastným jazykom pred esperantistami, ktorí mu nerozumejú. Aby sa tam každý cítil rovnako doma. Najväčšie Esperantsko je každý rok na Svetovom esperantskom kongrese, na ktorom sa zúčastňuje až 3000 esperantistov z celého sveta, a na veľkej esperantskej oslave Nového roka v Nemecku. Okrem toho sa koná ročne viac ako sto menších rôznorodých stretnutí ľudí s rovnakými záujmami alebo od rovnakého „fachu“ – mládež, lekári, spisovatelia, vedci, hudobníci, vegetariáni, železničiari, šachisti, skauti, nevidiaci
a mnohí ďalší majú svoje vlastné organizácie, robia spoločné podujatia a vydávajú si vlastné časopisy. Krajina Esperantsko funguje aj na internete – možno tam nájsť časopisy v elektronickej podobe a stránky o esperante, ktoré môže každý dotvárať a pridávať na ne ďalšie zaujímavé texty a preklady. Takto ľudia
z celého sveta pracujú na jednom projekte a rozumejú si. Esperantisti väčšinou veľmi radi cestujú. Prostredníctvom adresára Pasporta Servo si môžu takíto cestovatelia nájsť mená a adresy esperantistov na celom svete, ktorí im poskytnú ubytovanie a pomôžu spoznať svoju krajinu. Svetový esperantský zväz (Universala Esperanto Asocio) má svoje národné zväzy v 62 krajinách a individuálnych členov takmer v dvojnásobnom počte štátov. Títo ľudia medzi sebou denne komunikujú – klasickou poštou alebo cez internet. Takto sa esperantisti snažia nevidieť hranice medzi národmi, štátmi, náboženstvami ani medzi ľuďmi.
V esperante sa píšu knihy, nakrúcajú filmy, hrajú divadelné hry, spievajú piesne, vydáva sa spravodajský server na internete, vychádzajú časopisy a odborné publikácie. Niektoré rádiá, medzi nimi aj Rádio Vatikán, vysielajú v esperante pravidelné relácie. A pápež vo svojom požehnaní „Urbi et Orbi“ žehná veriacich aj v esperante. Na  internete jestvuje niekoľko stoviek diskusných skupín v esperante, ktoré sa zaoberajú rozličnými témami, a po esperantsky sa dá aj chatovať. Pri takýchto diskusiách nie je nikto zvýhodnený tým, že sa komunikuje v jeho rodnom jazyku.

Taký malý národ  
Na Slovensku vyšla prvá učebnica esperanta v roku 1907, zostavil ju Dr. Albert Škarvan v spolupráci s ruskými esperantistami. Neskôr boli do esperanta preložené slovenské ľudové piesne aj diela významných slovenských autorov – Hviezdoslava, Stodolu, Bednára a mnohých ďalších. Slovenskí autori vytvorili aj originálne diela v esperante. No väčšina projektov v esperante má medzinárodný charakter. Napríklad cédečko slovenských ľudových piesní Flugu falko (Zaleť sokol) naspieval spevácky zbor zložený zo slovenských
a maďarských detí pod vedením zboristky Slovenskej filharmónie, Kubánky Elizabet Díazovej. Esperantisti sa stretávajú v rámci niekoľkých miestnych organizácií aj na celoslovenských podujatiach
a majú vlastnú internetovú stránku www.esperanto.host.sk.
Je ťažké odhadnúť, koľko ľudí na svete ovláda esperanto. Malo by to byť viac ako dva milióny – teda ako taký malý národ. Esperanto má už aj svojich rodených hovoriacich. Sú to deti rodičov odlišných národností, v rodinách ktorých sa rozpráva po esperantsky.

Týždeň plný esperanta
Pred niekoľkými dňami sa v Bratislave stretli esperantisti z celého sveta. Konala sa tu konferencia Beznárodnostnej celosvetovej asociácie, semináre pre učiteľov, ktorí vyučujú esperanto ako cudzí jazyk alebo v esperante vyučujú odborné predmety, ekumenické bohoslužby a Festival jazykov. Na festivale predstavili ľudia z 20 krajín svoj jazyk a kultúru. 

Slovník

urbo - mesto
domo - dom
trančilo - nôž
tablo - stôl
lernejo - škola
kanto - pieseň
nego - sneh
viro - muž
virino - žena
knabo - chlapec
knabino - dievča
instruisto - učiteľ
fremdulo - cudzinec
hundo - pes
kato - mačka
mia - môj
granda - veľký
mi estas - ja som
Cu vi amas min? - Ľúbiš ma?

Slovná skladačka
Esperantisti ho prirovnávajú ku hre s legom - pomocou pojmotvorných predpôn a prípon sa dajú z jedného slova odvodiť desiatky ďalších.
„sana“ znamená „zdravý“
predpona „mal-“ vytvára opak: „malsana“ znamená „chorý“
prípona „ul“ vyjadruje osobu: „malsanulo“ znamená „chorý človek“
prípona „ej“ vyjadruje miesto: „malsanulejo“ znamená „nemocnica“
prípoda „estr“ znamená „predstavený“, „šéf“: „malsanulejestro“ znamená „riaditeľ nemocnice“
predpona „ig“ znamená robiť nejakým: „sanigi“ znamená „uzdraviť“
koncovka „il“ znamená nástroj: „sanigilo“ znamená „liek“

Prečo ste sa rozhodli pre esperanto?

Rastislav Šarišský, počítačový programátor:
- Kedysi dávno som počul o esperante a videl som v knižnici nejakú učebnicu, ale to som ešte o esperante nevedel skoro nič. Len som mal v podvedomí myšlienku, že by bolo fajn mať esperanto ako svetový jazyk. Raz som to spomenul v jednom článku na internete a na to sa na mňa nakontaktoval esperantista Peter Baláž. Požiadal ma, či by som neurobil pre esperantskú organizáciu internetovú stránku. Tak som sa dostal medzi esperantistov. Chytilo ma to a už nepustilo.

Petr Chrdle, podnikateľ: 
- Ako študent som sa naučil pár lekcií esperanta, ale to som ešte vôbec nebol schopný týmto jazykom hovoriť. O pár rokov neskôr som bol v Budapešti a potreboval som sa stretnúť s jedným nemeckým profesorom. Keď som prišiel na miesto stretnutia, profesor mal práve prednášku v esperante. Tak som si sadol a počúval som ho. Čudoval som sa, že rozumiem všetkému, čo povedal. A potom som sa prihlásil na korešpondenčný kurz esperanta. O tri mesiace som bol schopný písať v esperante odborné texty.

Martin Minich, študent:
- Môj kamarát mal zbierku konverzačných príručiek. Jedna z nich bola esperantská. Keď som zistil, aké sú v nej gramatické pravidlá jednoduché, povedal som si, že toto je jazyk, ktorý sa chcem učiť. Tak som sa začal učiť esperanto. Na vysokej škole som s esperantom na nejaký čas prestal. Potom som náhodou stretol kamarátku esperantistku, ktorá ma zavolala na jednu esperantskú akciu. Tam som zistil, že si toho z esperanta ešte veľa pamätám. Začal som sa znovu stretávať s esperantistami, cestovať na ich akcie a teraz do esperanta prekladám poéziu aj prózu a v tomto jazyku aj čítam knihy.
Jana Čavojská