Podľa vedcov sú genetické manipulácie významnou možnosťou, ako vyriešiť problém zabezpečenia potravín pre všetkých. Práve takto
upravené potraviny vraj totiž dokážu odolávať zlým poveternostným
podmienkam, škodcom a majú väčšie úrody na hektár. Výskumy
uvádzajú, že viac než šestinu svetových celkovo osiatych plôch kukurice, sóje či repky tvoria plochy osiate geneticky modifikovanými rastlinami.

Hoci diskusia o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) a genetických technológiách trvá v EÚ či v ďalších vyspelých krajinách sveta už niekoľko rokov, na Slovensku sa dostáva táto téma do centra pozornosti len sporadicky. Pritom naozaj ide o závažný globálny problém. Nielen environmentálny, ale aj ekonomický a sociálny. Nakladanie s GMO môže prinášať rôzne riziká, najmä z hľadiska zdravia ľudí a životného prostredia. Na druhej strane však prostredníctvom GMO možno dosiahnuť vyššie výnosy plodín, ich väčšiu odolnosť proti škodcom, suchu, chladu alebo vyrábať lacnejšie a účinnejšie lieky.

Výrazným odporcom genetickej manipulácie s potravinami je organizácia Greenpeace, ktorá na podporu svojho stanoviska uspriadala viacero protestných akcií.  Foto Greenpeace/Polakovič

Slováci ich nechcú
Názory na GMO sa rozchádzajú. Isté však je, že geneticky upravené plodiny nie sú ani chutnejšie, ani lacnejšie. Geneticky upravené potraviny je podľa doterajších poznatkov možné konzumovať bez rizík. Približne polovica Slovákov si však myslí, že majú negatívny účinok na zdravie ľudí a tri štvrtiny obyvateľov našej krajiny by zvažovali, či takto označené potraviny budú konzumovať. Až 36 percent Slovákov by GMO prestalo jesť úplne a 38 percent by ich konzumáciu obmedzovalo. Vyplýva to z prieskumu agentúry TNS, ktorá sa na geneticky modifikované potraviny pýtala v priebehu mája tohto roku celkovo 1015 respondentov.

Zatiaľ iba jeden
produkt
Oficiálne sa na Slovensku produkty z geneticky upravených surovín nepredávajú. Podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) sa však na pultoch našich obchodov takéto potraviny vyskytujú. Ide predovšetkým o potraviny od zahraničných producentov, ktorí k nám dovážajú výrobky zo sóje spracovanej v rôznych formách. Na Slovensku je momentálne zaregistrovaných 19 subjektov, ktoré používajú GMO technológie. Z nich iba jeden uviedol svoju produkciu na voľný trh. Je ním  firma Monsato Slovakia, ktorá dostala súhlas na uvedenie na trh rezistentnej kukurice na potravinárske, krmovinárske a technické ciele.

Každý výrobok musí
byť schválený
Podľa zákona musí každý GMO produkt, ktorý je na našom trhu, schváliť ministerstvo zdravotníctva. Za plnenie tohto zákona je zodpovedný Úrad verejného zdravotníctva. Pokiaľ by podnikateľ alebo iná právnická osoba doviezla alebo použila GMO produkty bez súhlasu, môže jej SIŽP uložiť pokutu až do výšky 5 miliónov korún. Ak by tento subjekt do jedného roka znovu porušil predpisy, za ktoré sa mu uložila pokuta, inšpekcia mu udelí ďalšiu, až do dvojnásobku hornej hranice pokuty, teda 10 miliónov Sk.
Všetky GM produkty, ktoré sa na našom trhu vyskytli, boli označené, ale neboli schválenené ministerstvom zdravotníctva. „Pokiaľ produkt nie je povolený, nesmie byť na trhu. Úrad verejného zdravotníctva však takéto produkty z trhu nestiahol,“ hovorí koordinátorka genetickej kampane Greenpeace Martina Badidová.

Upravené výrobky musia byť označené

So vstupom Slovenska do Európskej únie došlo k sprísneniu opatrení, týkajúcich sa geneticky upravených potravín. Výrobok, ktorý obsahuje geneticky modifikované (GM) potraviny, musí byť jasne označený. Sprísnené pravidlá platia bez ohľadu na to, či je možné dokázať v konečnom výrobku prítomnosť geneticky modifikovanej DNA alebo bielkoviny napríklad v sójovom oleji, kukuričnom škrobe alebo glukózovom sirupe. Cieľom tohto opatrenia je dať spotrebiteľom možnosť voľby medzi potravinami, ktoré sú geneticky modifikované, a klasickými. Umožňuje to tiež vysledovať výrobcov jednotlivých zložiek i cestu potravín od výrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi. Označené musia byť aj všetky geneticky modifikované krmivá. Na balených potravinách sa musí označenie nachádzať v rozpise zložiek. Pri nebalenom tovare by ho mal predajca uviesť na výveske. Ustanovenie o označovaní GM výrobkov platí aj pre reštaurácie a jedálne.
Súčasná právna norma však má aj svoje nedostatky. Povinnosť označovania neplatí pre mäso a mliečne výrobky zo zvierat, ktoré boli kŕmené GM krmivami.

Ako spoznáte upravené potraviny

l každá zložka či prísada vyrobená z geneticky modifikovaných plodín musí byť na výrobku uvedená
l upozornenie na prítomnosť geneticky modifikovanej zložky vo výrobku môžete nájsť na obale medzi informáciami o zložení výrobku
l v obsahu zloženia môže byť napríklad uvedené: vyrobené z geneticky modifikovanej sóje MON-04032-6
l ak v zložení nájdete uvedené napríklad „modifikovaný škrob“, nejde o geneticky modifikovaný výrobok
(Zdroj: Greenpeace)

Pre a proti genetickej modifikácie organizmov

Argumenty zástancov
l GMO sú odolnejšie proti hmyzu, chorobám a umelým hnojivám
l sú bezpečné, pretože prechádzajú prísnou schvaľovacou procedúrou,
l perspektívne sa zníži používanie chemických prostriedkov
l bude možné dopestovať viac a výnosnejších plodín, bude dosť jedla pre rastúcu populáciu
l plodiny majú vyššiu trvanlivosť, lepšiu chuť, sú odolné proti mrazu alebo suchu
l výroba potravín môže perspektívne zlacnieť
Argumenty odporcov
l hoci USA je jeden z najväčších producentov GMO plodín, množstvá umelých hnojív tam zatiaľ neklesli
l zatiaľ nie je dosť dôkazov a neprešlo toľko času, aby sa prejavili možné dlhodobé dôsledky pôsobenia GMO na človeka
l hrozí, že umelo nasadené gény sa môžu vetrom, hmyzom aj inak nekontrolovane rozšíriť do okolia
l pestovanie upravených plodín vo veľkom môže narušiť rovnováhu v prírode

GMO semená už možno pestovať aj v Európe

Európska komisia začiatkom septembra povolila geneticky modifikované semená, ktoré umožnia na území Európskej únie pestovanie geneticky upravenej kukurice. Povolených je celkovo 17 rôznych druhov kukuričných semien z produkcie americkej biotechnologickej firmy Monsato. Do 8. septembra tohto roku, keď bolo rozhodnutie priijaté, bolo 17 upravených semien povolených len vo Francúzsku a v Španielsku, odteraz z nich budú môcť pestovať kukuricu aj farmári v ostatných členských štátoch.
Komisia však odložila rozhodnutie o maximálnom obsahu geneticky upravených prvkov v semenách, čo ostáva jednou z posledných oblastí na ceste k úplnému zrušeniu šesťročného zákazu nových geneticky modifikovaných potravín v EÚ.
Európska komisia zatiaľ neschválila návrh jasných pravidiel označovania semien, ktoré sú geneticky modifikované. Najnovšia verzia návrhu núti výrobcov semien, aby označovali balenia konvenčnej alebo štandardnej kukurice a repky, ktoré obsahujú viac ako 0,3 % GMO. Balenia konvenčných semien obsahujúcich GMO pod touto úrovňou nemusia byť označované. 

Na posúdenie bezpečnosti manipulácií s génmi nemáme dostatok údajov
S koordinátorkou genetickej kampane organizácie Greenpeace Martinou Badidovou

Aké sú najdôležitejšie výhrady organizácie Greenpeace proti používaniu GMO technológií?
- Genetické inžinierstvo sa v súčasnosti používa v mnohých odboroch. Je potrebné odlíšiť jeho využitie v uzavretých systémoch, napr. v laboratóriách – kde je možné za prísnych podmienok napríklad vyrobiť nové lieky či odhaľovať niektoré dedičné choroby. Toto použitie je možné akceptovať, pretože nedochádza k uvoľňovaniu do životného prostredia.
Greenpeace je však proti akémukoľvek uvoľňovaniu GMO do životného prostredia. Geneticky modifikované (GM) organizmy sa dokážu rozmnožovať a krížiť s príbuznými, divoko žijúcimi organizmami, a tak nekontrolovane šíriť v životnom prostredí. Prípadné dôsledky sa pritom nedajú vopred odhadnúť.
Aké riziká sú podľa vás spojené s konzumáciou geneticky upravených potravín?
- Najväčším problémom je, že vplyv GM potravín na človeka nebol nikdy dlhodobo sledovaný. Neexistujú nijaké relevantné údaje, ktoré by umožnili seriózne rozhodnúť, nakoľko sú z dlhodobého hľadiska tieto potraviny bezpečné. Domnievam sa, že nadnárodné korporácie by si nemali robiť z bežných spotrebiteľov svojich pokusných králikov. Čo sa týka spotrebiteľov, pre nich nemajú GMO žiadne výhody. Nie sú ani zdravšie, ani výživnejšie a prakticky neexistuje argument, prečo by ich mal spotrebiteľ konzumovať.
Sú slovenskí spotrebitelia dostatočne informovaní o GMO výrobkoch?
- Široká informovanosť verejnosti určite chýba. Problematika GMO je v našej krajine nová. Navyše, spotrebiteľ sa stáva „detektívom“, pretože informácia o tom, že ide o geneticky modifikovaný výrobok, je uvedená „mimochodom“ v zložení. Koľko ľudí však reálne sleduje zloženie výrobkov? Práve preto urobila organizácia Greenpeace krok smerom k spotrebiteľovi a vydala „Sprievodcu spotrebiteľa“, kde je možné veľmi ľahko zistiť, od ktorých firiem a kde nakupovať, aby sme sa takýmto produktom vyhli. Brožúrku posielame na požiadanie zadarmo alebo je k dispozícii na našej internetovej stránke www.greenpeace.sk.
Geneticky modifikované potraviny sú na Slovensku relatívne novou záležitosťou. Ako sa k nim stavajú v krajinách, kde s nimi majú dlhodobejšie skúsenosti?
- Občania EÚ sú proti GM produktom a odmietajú ich nakupovať. Vo väčšine krajín EÚ sa s takýmito výrobkami nestretnete, firmy by si takéto faux pas nedovolili. Spomeniem napríklad susedné Rakúsko. Podľa prieskumov verejnej mienky je 90 % obyvateľov proti konzumovaniu GMO, ako aj proti ich pestovaniu. GM produkty sa na ich trhu vôbec nevyskytujú. V súčasnosti riešia úplne iný problém. Európska legislatíva nariaďuje, aby sa GM krmivo označovalo. Zvieratá ním kŕmené však nemusia byť označené, a preto je to dôležitá téma. Mnohé firmy tak prechádzajú na krmivo, ktoré neobsahuje GMO.
Otázka je, ako budú reagovať naši spotrebitelia. Majú možnosť výberu a pokiaľ bude odpor dosť silný, GM produkty sa z regálov vytratia a ďalšie na trh neprídu.