Škoda, ktorú svojim obetiam spôsobili úžerníci, sa za posledných desať rokov vyšplhala na vyše 20 miliónov korún. Ide však len o prípady, ktoré sa polícii podarilo objasniť. Takmer polovica poškodených sumu ani neuviedla. „Úžerníci využívajú negramotnosť najmä u Rómov, ako aj skutočnosť, že dlžníci si sami nepamätajú, koľko už zaplatili,“ uviedol Peter Mikuš z Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity.
Problém sa pritom ani zďaleka netýka iba Rómov. Policajti vlani identifikovali až 166 obcí, kde úžera naďalej prekvitá. „Snažíme sa im vysvetliť, ako majú postupovať pri podaní trestného oznámenia, ako sa môžu brániť, pomáhame im pri styku s políciou,“ zdôraznil šéf Asociácie terénnych sociálnych pracovníkov Ladislav Babuščák.
V skutočnosti však poškodení pred súdom uspejú iba zriedka. Úžerníci totiž často vytvárajú klany, ktoré sa obetiam vyhrážajú a občas ich dokonca fyzicky napádajú. „Narážame na veľký strach - boja sa nielen úžerníkov, ale aj policajtov, ktorí s nimi niekedy spolupracujú,“ dodáva Babuščák. Minulý rok patril v boji s úžerou k najúspešnejším, napriek tomu súdy poslali za mreže iba 20 páchateľov.

Polícia sa začala úžerou výraznejšie zaoberať až po minuloročných februárových rómskych nepokojoch. S obvineniami sa vtedy priam roztrhlo vrece. Celkovo pritom policajti identifikovali až 166 obcí - najmä v Prešovskom a Košickom kraji, kde úžera stále prekvitá.

Počty stúpajú
Vlani policajti vyšetrovali až trikrát viac prípadov ako rok predtým. Zatkli jednotlivcov i manželské páry, ktoré zneužívali tieseň ľudí v sociálnej núdzi, či už to bolo v Šarišských Bohdanovciach, Lučivnej, Svätom Petri, alebo v Kendiciach. V Marcelovej napríklad úžerník požičal 30-ročnej žene 5-tisíc korún. Postupne jej však zvyšoval úroky, až mu „dlhovala“ 60-tisíc. Prinútil ju predať mu dom za 120-tisíc korún. Z tejto sumy si odrátal dlh a žene vyplatil iba polovicu.

Páchatelia Zostávajú na slobode
V posledných troch rokoch poslali slovenské súdy za mreže iba 24 osôb, polícia ich pritom vyšetrovala takmer dve stovky. Drvivá väčšina úžerníkov je vyšetrovaná na slobode, čo im umožňuje vyvíjať na svoje obete psychický, či dokonca fyzický nátlak. Predsedníčka senátu Okresného súdu v Poprade Mária Petrušková sa v svojej praxi stretla s prípadom, keď obete úžery zmenili počas prípravného konania svoje výpovede. „Tvrdili, že si svoje obvinenia iba vymysleli, že boli pod vplyvom alkoholu a že ich na takúto výpoveď naviedli,“ dodáva Petrušková. Ani ona, ani okresný prokurátor však týmto tvrdeniam neuverili. „Bolo zrejmé, že išlo o manipuláciu, hoci sa v tom čase obvinený nachádzal vo väzbe,“ hovorí Petrušková. Podľa nej mohlo dôjsť k určitému nátlaku rodiny obvineného. Svoje postavenie takto údajne využívajú najmä majetnejšie osoby v osadách.

Vazalom na plný úväzok
Práve Rómovia padnú za obeť úžerníkom najčastejšie, keď si v prípade mimoriadnej rodinnej udalosti, ako je pohreb, narodenie dieťaťa či svadba, požičajú prvé peniaze. Tie však musia do mesiaca splatiť s 50- až 100-percentným úrokom, čo nedokážu. Dlh im potom začne neúmerne narastať a úžerníci im začnú brať sociálne dávky. Rómovia tak nemajú hotovosť a sú nútení u úžerníka, ktorý zväčša načierno prevádzkuje potraviny, aj nakupovať. Čaká ich však špeciálny cenník.

Ohrozené sú najmä deti
Výber dlžôb prebieha v drvivej väčšine prípadov priamo pred poštou v deň výplaty sociálnych dávok. Tie sú často jediným zdrojom príjmu obetí. Úžera preto ohrozuje celé rodiny, pričom trpia najmä deti. Na jednej strane sa zhoršuje ich celkový zdravotný stav, a na druhej výrazne ovplyvňuje aj ich vzťah k vyučovaniu. Deti z postihnutých rodín chodia podľa zistení úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity do školy hladné a neoblečené, sú slabé a unavené. Následne nejavia záujem o vyučovanie a väčšinu času v škole prespia.

Čo je to úžera

Trestný čin úžery definuje Trestný zákon. Úžery sa dopúšťa ten, kto zneužíva niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť či rozrušenie. A to tak, že sebe alebo inému poskytne alebo sľúbi plnenie, ktorého hodnota je k hodnote plnenia v hrubom nepomere. Trestného činu sa dopustí aj ten, kto takúto pohľadávku ponúkne, alebo má úmysel ju ponúknuť.

Ako „pracujú“ úžerníci

Pôžička 1 000 Sk
1. mesiac 2 000 Sk
2. mesiac 4 000 Sk
3. mesiac 8 000 Sk
4. mesiac 16 000 Sk
5. mesiac 32 000 Sk
6. mesiac 64 000 Sk
7. mesiac 128 000 Sk
8. mesiac 256 000 Sk
9. mesiac 512 000 Sk
10. mesiac 1 024 000 Sk
11. mesiac 2 048 000 Sk
* údaje sú pri pôžičke 1 000 Sk a 100-percentnom úroku na jeden mesiac

Ako sa sprísnia tresty

š v súčasnosti možno úžerníka potrestať odňatím slobody na 5 rokov
š návrh nového Trestného zákona ráta s odňatím slobody na 3 až 8 rokov, ak páchateľ spôsobí väčšiu škodu, alebo spácha tento trestný čin na chránenej osobe, z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania š na 5 až 12 rokov bude možné potrestať úžerníka, ak spôsobí značnú škodu, alebo spácha trestný čin ako člen nebezpečného zoskupenia š na 10 až 15 rokov bude možné poslať do väzenia úžerníka, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu

Vyšetrovanie úžery

Rok          Oznámené prípady            Objasnené              %
2001                      21                                    17                        80,1
2002                      43                                    34                        79,1
2003                    125                                 107                        85,6
(Zdroj: Ministerstvo vnútra SR)

Počet odsúdených úžerníkov

Rok          Počet skutkov          Odsúdení        NEPO       PO        PT
2002                    13                           12                     1           10           1
2003                    18                           13                     3           10           0
2004                    71                           60                   20           37           3
(Vysvetlivky: NEPO - nepodmienečný trest odňatia slobody, PO - podmienečný trest, PT - peňažný trest
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR)

Dlžoby rastú geometrickým radom
Ten, kto sa dostane do rúk úžerníkov, len veľmi ťažko nájde cestu späť. Tieto slová potvrdzuje aj príbeh Bratislavčana Pavla, ktorý sa už niekoľko rokov topí v problémoch. Stačilo, aby sa raz dostal do úzkych a požičal si od „známych“ pár tisíc korún. Mal smolu, dostal sa do začarovaného kruhu, z ktorého, zdá sa, niet cesty von. „Na políciu nemôžem, veď by mi zabili rodinu,“ hovorí so strachom v hlase. Pravdivosť jeho slov potvrdzuje aj niekoľko modrín, ktoré sa snaží ukryť pod opotrebovanou vetrovkou.
Na to, aby dokázal splatiť staré dlžoby, si často musí požičať ďalšie peniaze. „Najčastejšie sa stretávam so stopercentným úrokom na obdobie jedného mesiaca,“ hovorí Pavol. „Najhoršie je, že ak nestíham platiť, dlžoby rastú geometrickým radom,“ dodáva. Požičaná tisícka totiž v priebehu jedného roka môže u úžerníka narásť na takmer päť miliónov korún. Samozrejme, ide o extrémny prípad. Na to, aby Pavol splatil úroky včas, si zobral menšie pôžičky z troch rôznych bánk. Ani to však jeho nelichotivú situáciu nezlepšilo. Hoci jeho zárobok dosahuje výšku priemernej mzdy, dva dni po výplate už nemá ani korunu. A tak to ide stále dookola.

Rôzne formy úžery

l pôžičky s 50- až 100% úrokom, keď úžerník zneužije hmotnú núdzu obete
l predaj nábytku či elektroniky na splátky s mimoriadne vysokými úrokmi
l kúpa bytu od neplatičov za desatinu jeho reálnej ceny, čím získavajú nehnuteľnosť ako platbu za omeškané dlhy
l osada je napojená len na jedny elektrické hodiny, ktoré „vlastní“ úžerník a od ostatných vyberá poplatky
l vo vzdialenejších osadách ponúkajú odvoz k lekárovi, avšak za cenu minimálne ako taxislužba
l ak niekto v rodine poberá materské príspevky či dôchodok, donútia ho, aby si otvoril účet v banke, no zoberú mu bankomatovú kartu
l súkromné firmy poskytujú pôžičky v hotovosti, pričom si vyberajú sociálne slabších klientov, ktorí majú nejaký majetok. Ten v prípade nesplácania dlhu potom získavajú exekúciou
l najnovšie začali sprostredkúvať prácu v Česku, pričom si nechávajú väčšinu mzdy

Úžernícky cenník

Tovar                            Cena v obchode                Cena u úžerníka
Chlieb                                       10 Sk                                    50 Sk
Múka                                      9,90 Sk                                    30 Sk
Soľ                                        7,80 Sk                                    15 Sk
Cukor                                        25 Sk                                    50 Sk
Ryža                                         15 Sk                                    50 Sk
Kurča                                        65 Sk                                  250 Sk
Olej                                            39 Sk                                  100 Sk
Cestoviny                              9,90 Sk                                     30 Sk
Čokoláda                                  10 Sk                                     40 Sk
Víno                                           47 Sk                                   100 Sk
Pálenka                                  135 Sk                                   400 Sk
Saláma                                     50 Sk                                   350 Sk
Špekáčiky                                   65 Sk                                   350 Sk
Úžernícky cenník získal Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity ešte v septembri 2003. Ceny však jasne poukazujú na výrazné predraženie.

Miestni policajti občas stoja na opačnej strane
S koordinátorom Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity Petrom Mikušom

Kde ste sa s úžerou stretli prvý raz?
- Bolo to pred niekoľkými rokmi v rómskej osade neďaleko Prešova. Vtedy som ešte ako policajt a zástupca protirasovej komisie chodil dvakrát do roka na týždňové výjazdy najmä na východné Slovensko. Chodili sme po osadách a konzultovali problémy aj s mimovládkami, ktoré Rómom pomáhali. Videl som veľké murované domy a stotisícové autá, ktoré patrili už niekoľko rokov nezamestnaným ľuďom. Boli tam aj potraviny, kde mali pre Rómov špeciálny cenník s niekoľkonásobným predražením. 
                                                                                       

                                                                                     P. Mikuš Foto J. Dubravay

Zmenila sa situácia po vlaňajších rómskych nepokojoch?
- Zvýšila sa najmä objasnenosť prípadov, o úžere sa začalo omnoho viac hovoriť - vznikla istá spoločenská objednávka tento problém riešiť. Úžera sa až v 90 % týka Rómov, preto bola donedávna zväčša na okraji záujmu i polície. Týka sa to najmä separovaných osád, ležiacich aj niekoľko kilometrov mimo obce. Policajti tam chodili zväčša len vtedy, keď bolo treba niekoho predviesť. Na druhej strane polícia nemá šancu naplno a širokospektrálne bojovať proti všetkým druhom kriminality. Boj proti úžere však naďalej pokrivkáva v poslednej fáze - konaním pred súdom, keď väčšina úžerníkov skončí s podmienkou alebo niekoľkotisícou pokutou. Navyše nie je doriešené odškodnenie obetí.

Obracajú sa poškodení aj priamo na vás?
- Niekedy áno, ale väčšinou majú strach, a to najmä z toho, že to budú riešiť miestni policajti. Niektorí sa totiž s úžerníkmi poznajú, a tí im nezriedka zaplatia posedenie v krčme. Nebezpečné je však aj etablovanie úžerníkov v majoritnej spoločnosti. Chodia čisto oblečení, nesmrdia, a tak si vytvárajú imidž „jediných slušných Cigánov“. Navyše niekedy požičajú peniaze aj Nerómom, no bez úžerníckeho úroku.

Ministerstvo práce v rámci boja s úžerou vlani zaviedlo dvojitú výplatu dávok, no začiatkom tohto roka to zrušilo. Ako hodnotíte toto opatrenie?
- Skôr to prinieslo problémy. Jednak sa zvýšili náklady na administratívu, no na druhej strane sa rozšíril aj okruh neplatičov. Z Rómov, ktorí dovtedy platili nájom, sa zrazu stali neplatiči. Z polovičných dávok totiž nemohli zaplatiť elektrinu, vodu či plyn. Úhrada za energie sa predsa nedá platiť dvakrát do mesiaca. Lepším opatrením sú dávky v naturáliách. Značná časť Rómov totiž nevie sociálne plánovať - žijú len dneškom. Mnohí starostovia ale do toho nechcú ísť. Najmä malé obce nemajú dostatok peňazí, aby zaplatili ďalšieho zamestnanca, ktorý by to mal na starosti.

Jozef Servanský, Dalibor Skladan