Na Slovensku je právny stav od 1. januára 2004 taký, že si študenti po dovŕšení 16. roku môžu penzijné poistenie platiť dobrovoľne.
Jediná výnimka počas „štúdia“ je v prípade interného doktorandského štúdia. Interný doktorand je totiž považovaný za zamestnanca a nárok na poistenie mu vzniká dňom zápisu na dennú formu doktorandského štúdia.

Šesť rokov bezplatne
V Českej republike sa osoby, ktoré sa sústavne pripravujú na budúce povolanie štúdiom na strednej alebo vyššej odbornej škole alebo na vysokej škole v ČR podľa  zákona 155/1995 Zb., zúčastňujú na povinnom dôchodkovom poistení počas prvých šiestich rokov štúdia po dosiahnutí 18 rokov. Nemusia pritom nepretržite študovať, obdobie štúdia sa zráta, pokým nepokryje šesť rokov. Táto účasť na povinnom dôchodkovom poistení študenta je bezplatná.
Český zákon pre potreby poistenia „považuje štúdium v zahraničí za rovnocenné štúdiu v Českej republike v prípade, že je uznané rozhodnutím Ministerstva  školstva, mládeže  a telovýchovy ČR. Podobný slovenský zákon (100/1998 Z.z.) bol však nahradený zákonom 461/2003 Z.z., ktorý už obdobie štúdia pre nárok na dôchodok a jeho výšku hodnotí, „len ak bolo za obdobie štúdia zaplatené poistné“.

Bilaterálne dohody
Situáciu českých občanov študujúcich na Slovensku ako aj slovenských v Čechách upravuje rámec bilaterálnych medzivládnych dohôd.
V oblasti školstva je najdôležitejším medzinárodným predpisom Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, školstva a vedy. Podľa nej obe krajiny podporujú „štúdium občanov štátu druhej zmluvnej strany na vysokých školách za rovnakých podmienok, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujú na občanov vlastného štátu.“

Rovnocenne
v oboch republikách
V oblasti sociálneho zabezpečenia sú vzťahy upravené rámcovou zmluvou medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa nej pri používaní právnych predpisov jedného zmluvného štátu sú občania tohto zmluvného štátu rovnocennými občanmi druhého zmluvného štátu.
Taktiež, ak je pobyt na území jedného štátu podmienkou na nárok na dávky z dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia, nepovažuje sa pobyt na území druhého štátu za pobyt v zahraničí.

Platia „domáce“
právne predpisy
V prípade občanov, ktorí študujú na vysokých školách druhej zmluvnej strany, sa podľa tejto zmluvy spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia riadi právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení boli získané.
Teda, za všetkých študentov českých vysokých škôl, vrátane slovenských občanov, platia dôchodkové poistenie české školy, na ktorých študujú, vzhľadom, na to, že občania SR sú na základe zmluvy o sociálnom zabezpečení (článok 4, 318/1994 Z.z.) zrovnoprávnení v otázkach dôchodkového poistenia. Tak ako českí občania, spadajú teda pod podmienky českého zákona o sociálnom zabezpečení.
Za českých občanov, študujúcich na Slovensku, platí dôchodkové poistenie taktiež Česká republika, a to podľa vnútroštátneho predpisu (155/1995 Sb.)
Svojim aj cudzím
v únii
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia na nás vzťahovať nariadenie Rady (EHS) 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, ktoré taktiež ponecháva na legislatívu členského štátu okruh poistených osôb. Čo to v spojení s podmienkou štúdia občanov krajín EÚ za rovnakých podmienok znamená? V prípade, že daná krajina EÚ svojim študentom prispieva na dôchodkové poistenie, bude prispievať aj občanom iných štátov EÚ študujúcim za rovnakých podmienok ako jej občania. Teda aj Slovákom či Čechom.

Utečú od nás
za hranice?
Slovensko týmto ušetrí v blízkej budúcnosti nemalé prostriedky, avšak z dlhodobého hľadiska môže mať toto opatrenie oveľa hlbšie dôsledky. Ak by mal totiž študent znášať vysoké náklady doma, je preňho výhodnejšie vycestovať za štúdiom do zahraničia, čo po vstupe do EÚ bude ešte jednoduchšie, a tam si na štúdium požičať. A každý štát si uvedomuje, že štátnou pomocou študentom, rovnako ako štátnou podporou pôžičiek si študentov nepriamo zaviaže k tomu, aby mu spoločenskú investíciu priamo alebo nepriamo vrátili.
Ak sa štát k tejto spoločenskej investícii postaví výlučne ekonomicky, nemusí sa mu to vyplatiť, v prvom rade v prípade, že jeho občania neobstoja v tvrdej konkurencii s vzdelanejším „zvyškom“ Európy iba preto, že štúdium bolo pre nich finančne neprístupné alebo intelektuálne vykrváca tým, že schopnejší študenti s menšími finančnými možnosťami budú nútení odísť za lepšími podmienkami štúdia alebo za výhodnejšími podmienkami na splatenie záväzkov.

Poplatky kontra (konečne) osvietení politici

Počas účinkovania druhej Dzurindovej vlády sa ešte nestalo, aby ministri mimoriadne zasadli a niekoľko hodín pred začiatkom schôdze parlamentu stiahli zákon, ktorý predtým bez problémov všetci schválili. Snaha vlády dopracovať novelu vysokoškolského zákona je len smiešnym zakrytím skutočných dôvodov, prečo dzurindovci zákon o zavádzaní poplatkov za vysokoškolské štúdium nepredložili na prerokovanie poslancom.
Do konania referenda o predčasných parlamentných voľbách zostáva už len mesiac. Pre iniciátorov referenda ako voda na mlyn pôsobia rómske nepokoje a rabovačky, štrajky baníkov, či vyhlásenie štrajkovej pohotovosti vysokoškolákov. Vláda aspoň na určitý čas pochopila, že ak si chce udržať svoju moc, musí pristúpiť k ústupkom. Stotisícová armáda nespokojných študentov a ich rodičov, sa nedá pred referendovou miestnosťou rozohnať vojenským koridorom ani vodným delom.
Už začiatok marcovej schôdze parlamentu potvrdil skutočnosť, že Mikuláš Dzurinda musí robiť množstvo kompromisov voči bývalým kolegom len preto, aby udržal menšinovú vládnu koalíciu pokope. Musí vyhovieť aj takým požiadavkám, ktoré ich všetkých pred dvoma rokmi spájali a spoločne ich ako jeden muž pred verejnosťou obhajovali.
V roku 2002 to boli všetci ministri a poslanci za SDKÚ, ktorí vehementne presadzovali spoplatnenie štúdia na vysokej škole. Z hľadiska mladej generácie je pozitívne, že po dvoch rokoch niektorých politikov osvietilo a pochopili, že vzdelanie je jediná vec, ktorú môže slovenská spoločnosť mladým ľuďom ponúknuť. Na druhej strane je úbohé, že ani minister školstva Martin Fronc a ani predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorí vyštudovali zadarmo, ešte stále nechápu, že Slovensko môže konkurovať vyspelým ekonomikám len prostredníctvom kvalifikovaných ľudí. A to sa dá dosiahnuť nie dopracovávaním zákona o poplatkoch za vzdelanie, ale rozhodnutím, že tento zákon sa znesie zo svetla sveta a za vysokoškolské vzdelanie sa na Slovensku platiť nebude.
(Autor je bývalý poslanec za SDĽ a politický analytik)

Ľubomír Andrassy
Andrej Nosko