BRATISLAVA 1. júna (WEBNOVINY) - Najväčší prínos k sociálno-ekonomickému rozvoju Slovenska mal v štvrtom štvrťroku minulého roka nový cestný zákon. Vyplýva to z hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) inštitútu Ineko, ktorého sa zúčastňuje 61 odborníkov z radov ekonómov, analytikov, sociológov ale aj politológov a ďalších odborníkov. Nový cestný zákon dokonca ohodnotili ako druhé najlepšie opatrenie z hľadiska reformnej atmosféry za celý minulý rok. Naopak, odborníkom sa nepozdáva rozšírenie možnosti začať stavať diaľnice a cesty pre motorové vozidlá aj na ešte neodkúpených, resp. nevyvlastnených súkromných pozemkoch aj bez súhlasu ich vlastníka, opätovné otvorenie druhého dôchodkového piliera a štátny rozpočet na rok 2009. Tieto označili za najškodlivejšie kroky štátnej správy v poslednom štvrťroku vlaňajška. Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je podľa odborníkov zúčastnených v projekte HESO flagrantným príkladom pokračujúceho hrubého štátneho zasahovania do vlastníckych práv ľudí, osobnej slobody a právnej istoty v SR, čo môže mať devastujúce účinky na morálku celej spoločnosti. "Je dobré, ak sa urýchli výstavba diaľnic, avšak nie za každú cenu. Aj z histórie je známy fakt, že najviac prosperovali tie krajiny, ktoré vlastnícke práva rešpektovali, a nie ich pošliapavali," konštatuje inštitút Ineko. Opätovné otvorenie II. dôchodkového piliera zase vnáša podľa názoru odborníkov vážnym spôsobom neistotu a nestabilitu do celého dôchodkového systému, nedôveru v súkromné sporenie a zvyšuje mieru politického zasahovania do neho, čo je nebezpečný precedens do budúcnosti. "Pod zámienkou finančnej krízy vláda spochybňuje súkromné dôchodkové sporenie a motivuje sporiteľov k presunom do nezreformovaného verejného priebežného I. piliera s cieľom okamžitého získania peňazí na výplatu dnešných dôchodkov, a to aj na úkor budúcich dôchodcov," konštatuje sa v správe Ineko. Ako tretie najhoršie opatrenie štvrtého štvrťroka 2008 bol respondentmi hodnotený štátny rozpočet na rok 2009, ktorý bol už v čase jeho prijímania podľa odborníkov postavený na nereálnych makroekonomických predpokladoch. "Ak by sme v dobrých časoch hospodárili zodpovednejšie, čo by si vyžiadalo i nižšie deficity, dnes by sme aj po výpadku príjmov mali dostatok priestoru na protikrízové opatrenia, a to bez porušenia maastrichtských pravidiel a bez hrozby vážnejších nerovnováh v ekonomike. Avšak namiesto opatrnosti a šetrenia sa slovenská vláda vydala aj tento rok cestou výraznej výdavkovej expanzie a zvýšila výdavky o takmer 12 % i napriek relatívne nízkej inflácii," hodnotí výsledky prieskumu inštitút Ineko. SITA