V prvej písomnej zmienke z roku 1242 sa spomína ako jeden z hradov, ktorý odolal nájazdu Tatárov. Ako prvý majiteľ sa uvádza rytier Fulkus, od ktorého možno dostal hrad aj svoje meno. Bol vraj krutý a chamtivý, zbíjal a razil falošné mince. Po urážke kráľa ho odsúdili, z väzenia však ušiel a spáchal samovraždu. Hrad postupne vlastnili viacerí majitelia, patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1435 ho dal kráľ Žigmund do zálohy Perényovcom, ktorí ho čiastočne prestavali. Neskôr sa dostal do správy husitským bratríkom. O trinásť rokov dobyli hrad vojská kráľa Mateja Korvína.

Pod tureckou vlajkou
V roku 1490 kráľ Vladislav II. poveril správou hradu Blažeja Rakšaja. Jeho dcéru si vzal jeden z najbohatších uhorských oligarchov, František Bebek. Nevesta mala bohaté veno – hrad. Pod tlakom silnejúceho tureckého nebezpečenstva dal Bebek hrad v roku 1551 rozšíriť a prestavať na mohutnú renesančnú pevnosť. Stredný hrad chránila dvojica mohutných bášt. Jedna z nich sa dodnes volá Bebekova. Bebek využil bezvládie po smrti kráľa Ľudovíta pre svoje výhody. Raz prisahal vernosť Ferdinandovi, druhý raz Zápoľskému.
Hoci hrad opevňovali na obranu proti Turkom, už o tri roky neskôr nad ním zaviala vlajka s polmesiacom. Turci využili pri dobytí hradu zradu. Najviac im pomohol Turek Aethiops, ktorý bol otrokom v službách Bebeka. Za prísľub vykúpenia poslal po iných zajatcoch sečianskemu begovi správu o tajnom okienku, cez ktoré vyhadzoval smeti. Vyplatených sto zlatých bolo smiešnou sumou za získanie hradu s obrovskou pokladnicou. Keď bol kapitán hradu Jánoky mimo hradu, stráže sa opili. Vtedy Turci tajne v noci prešli cez okienko na hrad a obsadili delostrelecké pozície. Získanie Fiľakova znamenalo dôležitý prelom do protitureckej obrany. Jánoky pred zodpovednosťou ušiel a ranila ho mŕtvica. Po Fiľakove padli ďalšie slovenské hrady. Turci z hradu urobili takmer na 40 rokov centrum tzv. fiľakovského sandžaku (tureckej vojenskosprávnej územnej jednotky), ktorý pod ich zvrchovanosť zahrňoval veľkú časť juhoslovenského územia. Odtiaľto vojensky vládli okoliu a drancovali ho. Odvlečených ľudí predávali do otroctva.

Udatní kapitáni
Až v roku 1593 cisárske vojská rozbili hradný vodovod, a tak Turkom zasadili nezvyčajnú ranu. Mohutnou ofenzívou s pomocou sedemtisícovej armády Mikuláša Pálffyho ich donútili vzdať sa. Sľúbili im však slobodný odchod. Z hradu išiel dlhý sprievod 2504 ľudí, pričom turecké ženy, obťažkané nadrancovaným zlatom vraj ledva išli.  Po tomto útoku bola o niekoľko dní rozbitá turecká moc v celom Novohrade. Na príkaz krajinského snemu v rokoch 1602–1604 hrad obnovili a stal sa sídlom Novohradskej stolice.
V rokoch 1621-1623 o hrad bojovali Bethlenove vojská. Kapitánom hradu bol vtedy Tomáš Bošniak. Jeho dcéru Žofiu si vzal František Wesselényi. Keď Bošniak zomrel bez mužských potomkov, Wessselényi sa stal kapitánom hradu. Po Žofiinej smrti Wesselényi, neskôr uhorský palatín, romantickým spôsobom získal hrad Muráň a vzal si za manželku Máriu Széchy, známu pre svoju krásu ako Muránska Venuša. Hrad aj mesto vtedy prosperovali.
V roku 1661 bol hrad renesančne prestavaný a poskytoval pohodlné bývanie. Zároveň umožnil aj dôstojné zasadania nielen novohradskej, ale aj peštianskej a levočskej župy. V roku 1657 sa dedičným kapitánom hradu stáva Štefan Koháry I. Keď padol v bitke pri Leviciach, velenie prevzal jeho syn Štefan Koháry II., ktorý sa stal aj majiteľom mesta. Akoby tušil vznik Thökölyho povstania, dáva v roku 1672 opraviť hradné múry. Thökölyho vojská hrad však nedobyli. Stavebný vývoj sa zastavil v roku 1682, keď Turci začali ročné obliehanie. Tentoraz bol Thököly za podpory šesťdesiattisíc Turkov úspešný. Po dvoch týždňoch sa posádka vzdala. Koháryho zajali a uväznili. Bohatstvo  zostalo na hrade.
Turci na oslavu víťazstva vyhodili celý hrad do vzduchu. Nenávratne zhorel aj župný archív s cennými listinami troch stolíc. Všemocnému zubu času najlepšie odolávala Bebekova bašta.
Mestské múzeum vzniklo v roku 1961. Expozícia múzea približuje predovšetkým udalosti z histórie fiľakovskej protitureckej pevnosti. Nájdeme tu prvú písomnú pamiatku na Fiľakovo z roku 1246, maketu hradu, turecké zbrane, delá a archeologické nálezy z okolia. Od roku 1972 sa neustále uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej veže sa v nej zriadila historická expozícia hradu.
(Nabudúce - Spišský hrad)

Otváracie hodiny

Hrad: 15. apríl - 15. október od 9. do 18. h
Múzeum: utorok - piatok:
8.-12. h, 13.-16. h, sobota:
8.-12. h (len počas letnej sezóny)
Vstupné: dospelí 20 Sk, deti 10 Sk
Tel.: +421 47 438 26 19
www.filakovo.miesto.sk
Igor Ďurič